BRATISLAVA - Takže takto nejak to bolo. Do roboty sa mi vôbec nechcelo, ráno zápcha. Kyslá recepčná, ani dobré ráno, ani bú ani mú. Šéf počítal sekundy, či som prišiel načas. Sedel som v tej mojej „akože“ kancelárii, výhľad na diaľnicu, klíma žiadna, ešte aj klávesnicu som mal zaprášenú.
Tak čo, Facebook, obed a keď blikol screensaver o piatej, hurá domov. Zas okolo tej recepčnej skysnutej. A potom, jeden upršaný piatok, akurát keď som lepil žuvačku zospodu na stoličku, to prišlo. Odkaz z vedenia, zakázali nám Facebook. Koniec! Výpoveď. Dovidenia. Dotackal som sa do kuchynky, že si dačo nalejem, na upokojenie.
A tam bola. Zlatá Studňa, v zelenej fľaši. Po prvom pohári mi hneď klesol tlak. Po druhom mi došlo, že vlastne ten Facebook ani nepotrebujem. Odvtedy sa na veci pozerám inak. Rána ma bavia, kúpil som si výberovku hitov a v zápche si naplno spievam. Recepčná nechápe. Včera som jej doniesol kvety a svojím úsmevom ju pravidelne ničím. So šéfom si už tykáme a do mailu mu sypem jeden nápad za druhým. Ešte aj plat mi zvýšili a možno dostanem kanceláriu s výhľadom na parkovisko. Proste paráda.
A to všetko vďaka tej pramenitej vode, pijem ju každý deň. Stále ju mám na stole. Niekedy mám pocit, že nadskakujem od radosti a som nejaký ľahší. A vy môžete tiež. Usmievajte sa na šéfa, kolegov, aj na recepčnú.
Pracujte s ľahkosťou a všetko pôjde stokrát lepšie. A pite veľa vody. Pite Zlatú Studňu. Začať môžete aj takto.
