PERTH - Dôsledky globálneho otepľovania sú väčšine z nás všeobecne známe. Okrem vzostupu priemernej teploty však nadobudli aj ďalší rozmer - menia slanosť oceánov. Tá sa počas posledných 50 rokov zmenila v rozmedzí štyroch percent. Vedci navyše varujú, že salinita sa bude stupňovať, čo následne ovplyvní kolobeh vody na Zemi a umocní ďalšie zmeny klímy.
Ako ukazuje grafické znázornenie hodnôt odčítaných v období od roku 1950 až 2000, niektoré oblasti svetového oceánu sa stali slanejšími, inde ich slanosť poklesla. Zmeny v rozsahu štyroch percent podľa výskumu, o ktorom informuje časopis Science, budú podľa počítačových modelov pri predpokladanom zvýšení priemerných teplôt o dva až tri stupne akcelerovať a slanosť sa zmení až v rozpätí 25 percent.
"Oceány sú miestom, kde sa to všetko odohráva," zdôrazňuje hlavný autor štúdie Paul Durack z University of Tasmania. Podľa neho je zmena salinity dôkazom globálneho otepľovania, píšu Novinky.cz.
Slanosť oceánov vzrastá kvôli tomu, že teplejšia atmosféra absorbuje viac vodných pár. Miera odparovania potom stúpa o sedem percent s každým stupňom Celzia. Vodný cyklus sa zintenzívňuje na oboch koncoch extrémov. Oblasti, kde sa odparuje viac vody, než koľko dopadne zrážok, vysychajú a naopak oblasti s nízkym odparovaním čelia povodniam a ochladeniu.
"Zmeny vo vodnom cykle a súvisiacej redistribúcii zrážok ovplyvní dostupnosť potravín, ich produkciu a spracovanie," dodal Durack s tým, že v Perthe, odkiaľ pochádza, je možné sledovať dôsledky zmien už teraz. Je preto možné, že svetová populácia bude už čoskoro čeliť potravinovej kríze.
Oceány pokrývajú 71 percent zemského povrchu a obsahujú 97 percent vody. Dopadá na ne 80 percent zrážok a pohlcujú 90 percent energie (tepla), ktoré vytvára globálne otepľovanie. Zmeny slanosti potom ovplyvňujú oceánske prúdy, pretože slaná voda je hustejšia než neslaná a klesá do hĺbky. Morské prúdy navyše fungujú ako dopravník tepla. Dôkazom toho je napríklad teplý Golfský prúd v Atlantickom oceáne, ktorý výrazne ohrieva klímu v Európe.
