LONDÝN - Stúpanie hladín oceánov bude pokračovať stovky rokov bez ohľadu na to, či sa podarí výrazne znížiť emisie, a tým aj globálne teploty. V takom prípade by však išlo toto stúpanie aspoň spomaliť, uviedli podľa agentúry Reuters americkí a austrálski vedci.
Mnohé výskumy vývoja klímy ukazujú, že zvyšovanie emisií skleníkových plynov je príčinou zvyšovania priemernej povrchovej teploty svetových morí o 0,17 stupňa Celzia každých desať rokov a tiež za zdvihnutie hladín o 2,3 milimetra medzi rokmi 2005 a 2010.
Zdvíhanie hladín v dôsledku topenia polárneho ľadu ohrozuje desatinu svetovej populácie žijúcej v nízko položených oblastiach. Ohrozené sú karibské ostrovy, Maledivy a ostrovné skupiny ázijského Pacifiku.
Viac ako 180 štátov sveta rokuje o novej globálnej klimatickej dohode, ktorá má vstúpiť do platnosti v roku 2020 a ktorá má zabezpečiť, že sa priemerné globálne otepľovanie v tomto storočí udrží pod dvomi stupňami Celzia. To je podľa vedcov minimálna požiadavka, ak majú byť odvrátené katastrofálne dôsledky globálneho otepľovania.
Ale aj keby boli presadené najambicióznejšie obmedzenia emisií, nestačilo by to na zastavenie zdvíhania hladiny morí, ktoré bude podľa vedcov každopádne pokračovať aj po roku 2100. Rastúce teploty totiž prenikajú hlboko do morí, kde sa voda otepľuje a potom dlhodobo ohrieva i vrchné vrstvy.
Vedci spočítali, že aj keby sa podarilo globálne teploty pri presadení najprísnejších opatrení postupne mierne znížiť, hladina morí by sa do roku 2100 zdvihla o viac ako 14 centimetrov. Naopak ak sa vykonajú len minimálne opatrenia proti globálnemu otepľovaniu, hladina morí by mohla stúpnuť o viac ako 32 centimetrov.
