PRAHA - Druhá svetová vojna, rok 1942, noc z 28. na 29. marca. Nad nemeckým mestom Lübeck sa vznášajú prvé britské bombardéry, ktoré ničia domy pod sebou trhavými bombami. V ďalšej vlne nastúpia zápalné výbušniny a požiare premenia oblasť na ruiny.
Obyvatelia Lübecku naplno okúsili to, čo zažívali obyvatelia Londýna alebo Coventry a ďalších európskych miest. Od okamihu, kedy sa nemecká Luftwaffe, alebo jej zložky, zapojili do vojenských operácií na európskom kontinente, bez rozpakov bombardovali mestá v rôznych krajinách. Začalo to v Španielsku a pokračovalo v Poľsku, v Holandsku či Francúzsku.
Za dátum odplaty si spojenci vybrali noc z 28. na 29. marca 1942. Cieľom bolo slabo bránené mesto Lübeck. K náletu vyčlenili 234 bombardérov Vickers Wellington a Short Stirling, ktoré zvrhli 400 ton bômb. Briti starostlivo študovali metódy používané Nemcami počas Blitzu a ešte ich zdokonalili. Nálet na Lübeck bol prvým úspešným pokusom o vyvolanie nekontrolovateľných požiarov, takzvaných "ohnivých búrok".
Prvá vlna bombardérov zhadzovala väčšinou ťažké trhavé bomby Block Buster, ktoré mali slabý plášť, ale o to väčšiu náplň Amatolu. Cieľom bolo zničiť strechy domov a odkryť vnútorné drevené konštrukcie. Druhá vlna zvrhla zväzky malých zápalných bômb, celkom asi 25 000 kusov.
Výsledkom bolo 1 468 úplne zničených budov, 2 180 ťažko poškodených a 9 103 poškodených ľahko. Podľa povojnových štatistík si nálet vyžiadal 301 mŕtvych, 3 nezvestných a 783 ranených. Bez strechy nad hlavou sa ocitlo okolo 15 000 ľudí.
K úspešnosti náletu prispela slabá obrana, dostatočná koncentrácia útočiacich lietadiel a veľmi dobrá viditeľnosť s dostatkom mesačného svetla. Niektoré osádky útočili z výšky okolo 600 metrov, pritom bežná výška náletu bola okolo 3 000 m.
Vedľajším efektom akcie bolo, že časť vedúcich predstaviteľov Nationalsozialistische Volkswohlfahrt neodolala pokušeniu a z luxusných druhov potravín určených postihnutým odobrala "svoju daň". Aféra sa prevalila, čo značne poškodilo do tej doby pozitívny obraz NVA v očiach verejnosti. Počas rozsiahleho vyšetrovania zatkli rad ľudí a padali exemplárne tresty. V auguste 1942 boli traja zo zatknutých popravení za defraudáciu štátneho majetku a jedenásť ďalších skončilo v žalári.
Sám Goebbels vyjadroval vo svojom denníku značné obavy z dopadu podobných náletov na morálku nemeckého obyvateľstva. Obava z poklesu priemyselnej výroby sa nenaplnila, oveľa viac podobné nálety otriasli dôverou v Luftwaffe, ktorá nebola schopná zaistiť bezpečnosť Berlína, nieto ostatných nemeckých miest.