NEW YORK - Každý deň prináša Katrina nové dôlazy o smrtiacej neschopnosti federálnych predstaviteľov.
To neospravedlňuje štátne a miestne úrady, ale tie federálne mali prístup k zdrojom, ktoré mohli veľa zmeniť, ale nikdy neboli zmobilizované. Napísal to komentátor The New York Times Paul Krugman. The Chicago Tribune napísal, že vojenská loď Bataan so šiestimi operačnými sálami a stovkami nemocničných lôžok kotví od pondelka nečinne pri pobreží - bez pacientov. Podľa expertov je prvých 72 hodín po prírodnej katastrofe kľúčových, pretože rýchla akcia zachrániť mnoho životov. Ale akcia po Katrine bola všetko, len nie rýchla. Podľa Newsweeku predstaviteľov administratívy Georga Busha zachvátila "zvláštna paralýza". Debatovali o tom, kto je za čo zodpovedný v dobe, kedy tisíce ľudí umierali. Čo túto paralýzu spôsobilo? Prezident Bush skúšku určite neurobil. Po 11. septembri 2001 celá krajina od neho predovšetkým potrebovala prejav. Tentokrát potrebovala akciu - a on ju nepodnikol.
Ale smrtiaca neschopnosť federálnej vlády nebola len dôsledkom osobnej neschopnosti Georga Busha. Bola dôsledkom ideologického nepriateľstva voči myšlienke využívania vlády na službu verejnosti. Po 25-tich rokoch pravica očierňovala verejný sektor a tvrdila, že vláda je vždy problém, nie riešenie. Prečo by sme tedy mali byť prekvapení, že v dobe, keď potrebujeme vládne riešenie, žiadne neprichádza? To nás privádza k Federálnej agentúre pre riadenie záchranných prác (FEMA). Niekoľko analýz z posledných dní pripísalo úpadok agentúry faktu, že bola začlenená do ministerstva vnútornej bezpečnosti, ktorého hlavnou prioritou je boj s terorizmom a nie prírodné katastrofy.
Oslabovanie FEMA začalo hneď po nástupe prezidenta Busha do úradu. Namiesto toho, aby do jej čela vybral profesionála so skúsenosťami pri likvidácii prírodných katastrof, Bush vymenoval blízkeho politického dôverníka Josepha Allbaugha. Ten začal rýchlo obmedzovat niektoré programy FEMA pre prípravu na mimoriadne situácie. Človek by čakal, že administratíva sa poučí z udalostí po 11. septembri. Zvládanie mimoriadnej situácie je rovnako dôležité po teroristickom útoku ako po prírodnej katastrofe. Neúspešná reakcia na Katrinu ukazuje, že sme menej pripravení vyrovnať sa teroristickým útokem než pred štyrmi rokmi.
