Nicolas Sarkozy
PARÍŽ - Tým, že Česká republika váha s podpisom Lisabonskej zmluvy, okrem iného riskuje, že nebude mať svojho zástupcu v budúcej Európskej komisii.
V pondelok to oznámil úrad francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho. "Je nepredstaviteľné, aby jeden členský štát takto obchádzal svoje záväzky," vyhlásil Sarkozyho úrad. Prezident podľa tohto vyhlásenia naďalej trvá na tom, že Lisabonská zmluva musí vstúpiť do platnosti do konca tohto roka.
Kritikou Českej republiky nešetril v pondelok ani nový bulharský premiér Bojko Borisov, ktorý je na návšteve Francúzska. "Toto nesmieme dovoliť, toto nesmieme tolerovať," odkázal Borisov do Prahy po stretnutí so Sarkozym.
Európskym politikom vyrazilo dych piatkové vyjadrenie českého prezidenta Václava Klausa, že bude pre Českú republiku žiadať výnimku z Lisabonskej zmluvy. Tá by mala zaručiť, aby sudetskí Nemci, vyhnaní z Československa po 2. svetovej vojne, nemohli žiadať naspäť svoj majetok. Česká vláda síce s Klausovou požiadavkou nesúhlasí, no napriek tomu vyhlásila, že sa ju bude snažiť na európskej pôde presadiť.
Podľa odborníkov je Klausova požiadavka nezmyselná, keďže Lisabonská zmluva aj tak nebude platiť retroaktívne. Klaus tvrdí, že svoje výnimky a špeciálne dodatky k zmluve si vybojovali Veľká Británia, Poľsko aj Írsko, a tak nie je podľa neho dôvod, aby si ich nepresadilo aj Česko.
Klaus sa odporom k Lisabonskej zmluve netají už od jej vzniku, doteraz však svoje rozhodnutie zatiaľ ju nepodpisovať odôvodňoval jej možným nesúladom s českou ústavou. Český prezident tvrdil, že zmluvu podpíše až ako posledný v Európe. Po tom, ako ju podpísal aj poľský prezident Lech Kaczynski a pod zmluvou tak chýba už len Klausov podpis, prišiel český prezident s novou požiadavkou.
Kritikou Českej republiky nešetril v pondelok ani nový bulharský premiér Bojko Borisov, ktorý je na návšteve Francúzska. "Toto nesmieme dovoliť, toto nesmieme tolerovať," odkázal Borisov do Prahy po stretnutí so Sarkozym.
Európskym politikom vyrazilo dych piatkové vyjadrenie českého prezidenta Václava Klausa, že bude pre Českú republiku žiadať výnimku z Lisabonskej zmluvy. Tá by mala zaručiť, aby sudetskí Nemci, vyhnaní z Československa po 2. svetovej vojne, nemohli žiadať naspäť svoj majetok. Česká vláda síce s Klausovou požiadavkou nesúhlasí, no napriek tomu vyhlásila, že sa ju bude snažiť na európskej pôde presadiť.
Podľa odborníkov je Klausova požiadavka nezmyselná, keďže Lisabonská zmluva aj tak nebude platiť retroaktívne. Klaus tvrdí, že svoje výnimky a špeciálne dodatky k zmluve si vybojovali Veľká Británia, Poľsko aj Írsko, a tak nie je podľa neho dôvod, aby si ich nepresadilo aj Česko.
Klaus sa odporom k Lisabonskej zmluve netají už od jej vzniku, doteraz však svoje rozhodnutie zatiaľ ju nepodpisovať odôvodňoval jej možným nesúladom s českou ústavou. Český prezident tvrdil, že zmluvu podpíše až ako posledný v Európe. Po tom, ako ju podpísal aj poľský prezident Lech Kaczynski a pod zmluvou tak chýba už len Klausov podpis, prišiel český prezident s novou požiadavkou.
