Lech Kaczyński (Zdroj: SITA)
VARŠAVA - Poľský prezident Lech Kaczyński v sobotu slávnostne podpísal Lisabonskú zmluvu. "Skutočnosť, že írsky ľud zmenil svoj názor, znamená oživenie zmluvy a jej ratifikácii už nič nebráni," uviedol Kaczyński pred podpísaním dokumentu za účasti predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa a ďalších európskych hodnostárov.
"Dnes je veľmi významný deň v histórii Poľska a Európskej únie," povedal Kaczyński prezidentskom paláci a pokračoval: "Som hlboko presvedčený, že tento ďalší pokus bude úspešný." "V rámci spolupráce medzi suverénnymi štátmi dosiahneme ešte lepšie výsledky - v záujme individuálnych štátov, v záujme Európy ako celku a v záujme sveta," dodal.
Poľský parlament minulý rok schválil ratifikáciu dokumentu, ale na ukončenie tohto procesu bol stále potrebný podpis prezidenta. Teraz, po ukončení ratifikácie v Poľsku, pod Lisabonskou zmluvou chýba už iba podpis českého prezidenta Václava Klausa, ktorý čaká na vyjadrenie ústavného súdu. Na to, aby Lisabonská zmluva mohla byť zavedená do praxe, je potrebná ratifikácia všetkými 27 členskými krajinami Európskej únie.
Kaczyński už skôr prisľúbil, že Lisabonskú zmluvu podpíše, ak ju schvália Íri v opakovanom referende. Írski občania reformnú zmluvu podporili minulý piatok.
Václav Klaus však v piatok potvrdil, že Lisabonskú zmluvu od počiatku považuje za zlý smer, ktorým sa Európska únia vydala. Zároveň sa obáva majetkových nárokov sudetských Nemcov, ktorí by si ich mohli uplatniť na Súdnom dvore EÚ v Luxemburgu. Preto žiada malú zmenu v rámci Charty základných práv, ktorá je súčasťou reformného dokumentu. Prostredníctvom nej chce údajne zabrániť tomu, aby Nemci vysídlení z Československa opäť mohli vzniesť požiadavku na svoje niekdajšie majetky v dnešnej Českej republike. Európska únia to však považuje za jasnú politickú obštrukciu, keďže Klaus vie, že na podobné zmeny je už v tomto momente neskoro.
Lisabonská zmluva, ktorá má zreformovať inštitúcie Európskej únie a zefektívniť tak jej chod, sa momentálne nachádza vo finálnej fáze ratifikačného procesu. Po tom, ako ju v opakovanom referende schválili minulý týždeň Íri a dnes ju podpísal poľský prezident Kaczyński, čaká sa už len na podpis prezidenta Klausa. Ten odmieta na túto tému s európskymi lídrami komunikovať. Argumentuje čakaním na rozhodnutie českého Ústavného súdu, ktorý najprv musí posúdiť sťažnosť českých senátorov voči reformnému dokumentu. Termín vynesenia verdiktu známy stále nie je, no v prípade nevyhovenia sťažnosti, bude Klaus jedinou a poslednou prekážkou pri vstupe zmluvy do platnosti.
Poľský parlament minulý rok schválil ratifikáciu dokumentu, ale na ukončenie tohto procesu bol stále potrebný podpis prezidenta. Teraz, po ukončení ratifikácie v Poľsku, pod Lisabonskou zmluvou chýba už iba podpis českého prezidenta Václava Klausa, ktorý čaká na vyjadrenie ústavného súdu. Na to, aby Lisabonská zmluva mohla byť zavedená do praxe, je potrebná ratifikácia všetkými 27 členskými krajinami Európskej únie.
Kaczyński už skôr prisľúbil, že Lisabonskú zmluvu podpíše, ak ju schvália Íri v opakovanom referende. Írski občania reformnú zmluvu podporili minulý piatok.
Václav Klaus však v piatok potvrdil, že Lisabonskú zmluvu od počiatku považuje za zlý smer, ktorým sa Európska únia vydala. Zároveň sa obáva majetkových nárokov sudetských Nemcov, ktorí by si ich mohli uplatniť na Súdnom dvore EÚ v Luxemburgu. Preto žiada malú zmenu v rámci Charty základných práv, ktorá je súčasťou reformného dokumentu. Prostredníctvom nej chce údajne zabrániť tomu, aby Nemci vysídlení z Československa opäť mohli vzniesť požiadavku na svoje niekdajšie majetky v dnešnej Českej republike. Európska únia to však považuje za jasnú politickú obštrukciu, keďže Klaus vie, že na podobné zmeny je už v tomto momente neskoro.
Lisabonská zmluva, ktorá má zreformovať inštitúcie Európskej únie a zefektívniť tak jej chod, sa momentálne nachádza vo finálnej fáze ratifikačného procesu. Po tom, ako ju v opakovanom referende schválili minulý týždeň Íri a dnes ju podpísal poľský prezident Kaczyński, čaká sa už len na podpis prezidenta Klausa. Ten odmieta na túto tému s európskymi lídrami komunikovať. Argumentuje čakaním na rozhodnutie českého Ústavného súdu, ktorý najprv musí posúdiť sťažnosť českých senátorov voči reformnému dokumentu. Termín vynesenia verdiktu známy stále nie je, no v prípade nevyhovenia sťažnosti, bude Klaus jedinou a poslednou prekážkou pri vstupe zmluvy do platnosti.
