BRATISLAVA - Český vrchný súd odsúdil v utorok bývalú komunistickú prokurátorku Ludmilu Brožovú-Polednovú za justičnú vraždu Milady Horákovej na šesť rokov väzenia s dozorom. Prokurátorka podľa súdu ako priamy účastník procesu spáchala vraždu. Súd v rozsudku uviedol, že o vine a treste pre Horákovú sa rozhodlo ešte pred procesom a že Brožová-Polednová si toho bola vedomá.
86-ročná prokurátorka sa v utorok vôbec prvýkrát dostavila k súdu, predtým sa vždy ospravedlnila zdravotnými problémami. Práve jej zdravotný stav bol dôvodom, prečo sa dnešné pojednávania neuskutočnilo v Prahe, ale v Plzni. Polednová odmietla rozsudok komentovať. Odvolať sa môže do dvoch mesiacov.
Právnička a politička Milada Horáková pracovala v protifašistickom odboji, za čo ju v roku 1940 zatkli a následne väznili až do konca vojny. Po vojne ju zvolili do parlamentu ako poslankyňu za národných socialistov. Po komunistickom prevrate v roku 1948 odišla z politiky, no napriek tomu ju o dva roky zatkli a odsúdili na trest smrti. Obžaloba vtedy tvrdila, že Horáková bola na čele protikomunistickej bunky, ktorá pripravovala návrat kapitalizmu a nepriateľským agentom poskytovala dôležité informácie.
Komunisti vtedy okrem nej odsúdili 12 ďalších osôb, z toho tri na trest smrti. Polednová pred súdom vyjadrila presvedčenie, že proces s Horákovou bol spravodlivý, no zbytočne prísny. Ako povedala, trest smrti by už obžalovaným nedala. Prokurátorka sa na poprave Horákovej a ďalších dvoch odsúdených sama zúčastnila. Na otázku, či sa pamätá na to, čoho sa vlastne Horáková dopustila, odpovedala, že už nevie a musela by sa pozrieť do spisov. Proces s Polednovou sa začal v októbri 2007.
V novembri ju pražský mestský súd odsúdil na osem rokov väzenia. Sudca ale vyhlásil, že vzhľadom na vek odsúdenej nie je vykonateľný a ide teda len o morálne odsúdenie zločinov komunizmu. Vrchný súd v Prahe následne prípad označil za premlčaný, čo sa nepáčilo najvyššej štátnej zástupkyni Renate Veseckej.
Za pravdu jej dal aj Najvyšší súd ČR a nariadil nové prejednanie prípadu. Brožová-Polednová to napadla na Ústavnom súde, kde neuspela.
