WASHINGTON - V prvej polovici 50. rokov minulého storočia odsúdil americký Senát vystupovanie senátora Josepha McCarthyho ako nevhodné a odobral mu právomoci predsedu výboru pre vyšetrovanie tzv. neamerickej činnosti. Stalo sa tak 2. decembra 1954, v pondelok uplynie od tejto udalosti 70 rokov.
Počas obdobia tzv. mccarthizmu boli bez ohľadu na dôkazy vytvárané obvinenia z podvratnej činnosti alebo vlastizrady. Takýchto ľudí vyšetrovací výbor Senátu upodozrieval najmä zo sympatizovania s komunizmom. Termín mccarthizmus pochádza z obdobia dejín USA nazývaného aj druhá červená panika (Second Red Scare) medzi rokmi 1950 a 1956. Stalo sa smutne známe pre politické represie proti americkej ľavici a cielené šírenie strachu medzi obyvateľmi. Pojem bol prvýkrát použitý na popísanie antikomunistických tlakov republikánskeho senátora Josepha McCarthyho zo štátu Wisconsin. Hlavnou mediálnou tvárou amerického antikomunizmu bol až do svojej smrti v roku 1957.
archívne video
Senátor Joseph R. McCarthy bol málo známy senátor z Wisconsinu až do februára 1950, keď tvrdil, že vlastní zoznam 205 komunistov zamestnaných na ministerstve zahraničných vecí USA. Od toho momentu sa stal neúnavným bojovníkom proti komunizmu. Ako predseda Stáleho vyšetrovacieho podvýboru Senátu viedol vypočutia o komunistickom rozvrate a vyšetroval údajnú komunistickú infiltráciu do ozbrojených síl. Jeho štýl práce neskôr získal pomenovanie "hon na čarodejnice". Podozreniam zo sympatizovania s komunizmom čelili štátni a federálni úradníci, ľudia v zábavnom priemysle, učitelia a odboroví predáci. Pre mnoho vypočúvaných znamenalo iba podozrenie z "neamerickej činnosti" stratu zamestnania a koniec profesijnej kariéry.
Približne 300 osôb sa dostalo na čierne listiny Hollywoodu
Počas mccarthizmu boli popravení manželia Julius a Ethel Rosenbergovci a najmenej 11.500 úradníkov bolo odvolaných z funkcií alebo prepustených zo zamestnania. Približne 300 osôb sa dostalo na čierne listiny Hollywoodu, niekoľko desiatok osôb zvolilo exil a 145 osôb bolo zatknutých za komunistickú činnosť. Desiatky osôb boli odsúdené za urážku Kongresu alebo krivé svedectvo. FBI preverila 2,3 milióna federálnych úradníkov a o 40.000 z nich viedla záznam.
Z podpory komunizmu boli podozrievaní Charlie Chaplin, Albert Einstein, Arthur Miller, Robert Oppenheimer, Bertolt Brecht či Thomas Mann. Vyšetrovali aj českého herca Jiřího Voskovca, ktorý emigroval pred komunizmom do USA. V roku 1953 prezident Dwight Eisenhower rozhodol o možnosti prepustenia zamestnancov pri obyčajnom podozrení. V roku 1954 to postihlo aj fyzika Roberta Oppenheimera, ktorý medzi rokmi 1942 a 1946 spolupracoval na výrobe atómovej bomby v rámci projektu Manhattan. V roku 1954 pracoval ako poradca vo Výbore pre jadrovú energiu. Procedúry preverovania lojality sa dotkli 13,5 miliónov obyvateľov. Odhalený nebol žiadny špión, ale 3900 ľudí vo verejnom a 5400 v súkromnom sektore dostalo výpoveď.
Okrem "červenej paniky", ktorú vyvolal strach z možného rastúceho vplyvu komunistických myšlienok, homosexuáli v štátnej správe čelili tzv. "levanduľovej panike". Boli hromadne prepúšťaní, pretože homosexualita mala poškodzovať ich mravný profil. Homosexuálna orientácia bola v tom čase považovaná za psychickú chorobu. McCarthy, rodák z obce Grand Chute, zomrel 2. mája 1957 na hepatitídu v prominentnej vojenskej nemocnici v štáte Maryland. Dožil sa 48 rokov. Sovietske dokumenty zverejnené v neskoršom období dali McCarthymu čiastočne za pravdu a ukázalo sa, že mnoho ním obviňovaných osôb bolo zapletených do špionáže v prospech ZSSR.
