Piatok22. november 2024, meniny má Cecília, zajtra Klement

AKTUÁLNE Referendum rozhodlo! Rusi zúria: Moldavsko chce byť v EÚ

Maia Sanduová
Maia Sanduová (Zdroj: SITA/AP Photo/Vadim Ghirda)

KIŠIŇOV - Tesná väčšina voličov v Moldavsku v referende podporila orientáciu krajiny na EÚ. Vyslovilo sa za to 50,39 percenta voličov, ukazujú výsledky po sčítaní 99,41 percenta hlasov. Podľa agentúry AP o tom informovala moldavská ústredná volebná komisia. Referendum sa konalo zároveň s prvým kolom prezidentských volieb, ktoré vyhrala súčasná prezidentka Maia Sanduová. Nezískala ale nadpolovičnú väčšinu hlasov, a tak krajinu čaká druhé kolo hlasovania. Táto proeurópska politička zároveň obvinila "zločinecké skupiny" z podrývania referenda a kupovania hlasov.

archívne video

Žiga prevzal zápisnicu o výsledku volieb do Európskeho parlamentu (Zdroj: TASR/Martina Kriková)

V referende voliči odpovedali na otázku, či sa súčasťou moldavskej ústavy má stať článok definujúci vstup do EÚ ako strategický cieľ. Proti sa vyslovilo 49,61 percenta voličov. Tábor odporcov orientácie krajiny na EÚ mal po istý čas počas sčítania hlasov navrch, situácia sa ale v závere, keď sa sčítavajú hlasy zo zahraničia, otočila v prospech prozápadného smerovania krajiny. Referendum o európskej budúcnosti Moldavska bolo jedným z hlavných bodov politického programu prezidentky Sanduovej a ak by sa väčšina voličov vyslovila za "nie", znamenalo by to pre ňu tvrdú ranu.

Počas sčítania hlasov Sanduová povedala, že "zločinecké skupiny, ktoré spolupracujú so zahraničnými silami odporujúcimi našim národným záujmom, zaútočili na našu krajinu desiatkami miliónov eur, klamstiev a propagandou a použili tie najhanebnejšie prostriedky, aby naši občania a náš národ udržali v neistote a nestabilite". Existujú podľa nej jasné dôkazy o tom, že cieľom týchto zločineckých skupín bolo kúpiť 300.000 hlasov, čo je podvod nevídaného rozsahu, "dodala s tým, že cieľom tejto akcie bolo podrývať demokraciu.

Sanduovú podporilo asi 42 percent voličov

V prezidentských voľbách Sanduovú podporilo asi 42 percent voličov. Jej súperom v druhom kole 3. novembra bude bývalý generálny prokurátor Alexander Stoianoglo zo Strany socialistov Moldavskej republiky označovanej za proruskú, ktorý získal okolo 26 percent hlasov. Celkovo kandidovalo jedenásť politikov. Moldavsko opakovane obviňuje Rusko, že proti nemu vedie hybridnú vojnu, vmiešava sa do jeho volieb a vedie rozsiahle dezinformačné kampane v snahe zvrhnúť vládu a zmariť cestu krajiny do EÚ. Rusko vníma snahu o integráciu Moldavska do EÚ ako negatívny krok a zasahovanie Západu do svojej sféry vplyvu. Moskva ale zasahovanie do diania v Moldavsku popiera a vládu viní z "rusofóbie".

Od nástupu Sanduovej k moci v decembri 2020 sa vzťahy Kišiňova s Moskvou zhoršili. Jej vláda odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu v roku 2022, obvinila Moskvu z plánovania zvrhnutia moldavského režimu a diverzifikovala dodávky energie po tom, ako Rusko znížilo dodávky plynu, píše Reuters. Moldavsko, kde žije okolo 2,5 milióna obyvateľov, patrí k najchudobnejším štátom v Európe. Nezávislosť od Sovietskeho zväzu vyhlásilo v auguste 1991 a od začiatku nezávislosti musí riešiť otázku ruskojazyčnej a Moskvou podporovanej, avšak nikým neuznanej Podnesterskej republiky. Tá sa odtrhla od Moldavska na začiatku 90. rokov, keď tamojších separatistov aktívne podporili ruskí vojaci. Rusko v regióne udržiava vojenský zbor 1500 mužov, ktorý označuje za mierovú misiu.

Moldavsko podľa EÚ čelilo pred voľbami zastrašovaniu a zasahovaniu zo strany Ruska

Moldavsko pred dvojitým nedeľným hlasovaním podľa Európskej únie čelilo bezprecedentnému zastrašovaniu a zahraničnému zasahovaniu zo strany Ruska a jeho spojencov. Novinárom to dnes povedal hovorca šéfa únijnej diplomacie Josepa Borrella Peter Stano. V Moldavsku sa uskutočnilo prvé kolo prezidentských volieb, v ktorom podľa všetkého získala najviac hlasov súčasná proeurópska prezidentka Maia Sanduová. Druhé kolo hlasovania sa uskutoční 3. novembra. Moldavci ale hlasovali aj v referende o tom, či sa súčasťou moldavskej ústavy má stať článok definujúci vstup do EÚ ako strategický cieľ.

"Moldavsko je veľmi dôležitým partnerom Európskej únie. Sledovali sme detailne obe hlasovania, referendum aj prezidentské voľby, a zaznamenali sme, že sa tieto hlasovania odohrali za bezprecedentného zasahovania a zastrašovania Ruskom a jeho spojencami s cieľom destabilizovať demokratický proces v Moldavsku," uviedol Stano. Zasahovanie zo strany Moskvy je podľa neho dlhodobou záležitosťou, situácia sa začala zhoršovať po začatí ruskej agresie na Ukrajinu pred viac ako 2,5 rokmi.

Podľa únijného hovorcu sa objavili informácie o nakupovaní hlasov, v krajine bola tiež veľmi hlasno počuť ruská propaganda. Oficiálnu reakciu na výsledok hlasovania podľa neho EÚ oznámi, až po zverejnení konečných výsledkov a po tom, čo dostane informácie aj od nezávislých volebných pozorovateľov. Moldavsko opakovane obviňuje Rusko, že proti nemu vedie hybridnú vojnu, vmiešava sa do jeho volieb a vedie rozsiahle dezinformačné kampane v snahe zvrhnúť vládu a zmariť cestu krajiny do EÚ. Rusko vníma snahu o integráciu Moldavska do EÚ ako negatívny krok a zasahovanie Západu do svojej sféry vplyvu. Moskva ale zasahovanie do diania v Moldavsku popiera a vládu viní z "rusofóbie".

Viac o téme: VoľbyReferendumMoldavsko
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu