Konflikt nekončí! Izrael je na začiatku novej fázy vojny

Gallant sa v stredajšom prejave k izraelským vojakom nezmienil o výbuchoch komunikačných zariadení v Libanone, ktoré sa odohrali v utorok a v stredu, ocenil však prácu izraelskej armády a bezpečnostných orgánov so slovami, že "výsledky sú mimoriadne pôsobivé". Uviedol tiež, že po mesiacoch vojny proti militantom z hnutia Hamas v Pásme Gazy sa "ťažisko presúva na sever presmerovaním zdrojov a zložiek". "Sme na začiatku novej fázy vo vojne - vyžaduje si odvahu, odhodlanie a výdrž," dodal.

archívne video

V stredu v Libanone vybuchovali vysielačky a solárne panely, posledné správy hovoria o deviatich obetiach a vyše 300 zranených. V utorok v Libanone koordinovane vybuchli stovky osobných komunikačných zariadení, tzv. pagerov. Zranenia utrpelo približne 2800 ľudí a najmenej 12 ľudí zraneniam podľahlo. Medzi zranenými boli údajne mnohí príslušníci proiránskeho hnutia Hizballáh, ktorí z Libanonu bojujú proti Izraelu, existuje preto podozrenie, že za útokmi stojí Izrael. Útoky, ktoré Izrael nekomentoval, vyvolali opätovné obavy, že konflikt medzi Izraelom a Hizballáhom by mohol vyústiť do vojny.

Rezolúcia VZ OSN vyzýva Izrael na ukončenie okupácie palestínskych území

Valné zhromaždenie OSN v stredu schválilo nezáväznú rezolúciu, ktorá vyzýva Izrael, aby sa do jedného roka stiahol z okupovaných palestínskych území. Za rezolúciu hlasovalo 124 zo 193 členských krajín VZ, 14 bolo proti a 43 sa zdržalo, informuje správa agentúry AFP. Proti návrhu bol aj samotný Izrael, ktorý varoval, že podnieti násilie, a Spojené štáty ako jeho spojenec, ako aj Maďarsko, Česká republika a Argentína.

Text rezolúcie je založený na poradnom stanovisku Medzinárodného súdneho dvora (MSD) z júla 2024, ktorý označil izraelskú okupáciu od roku 1967 za "nezákonnú". V pôvodnom návrhu bola požiadavka, aby Izrael ukončil svoju nezákonnú prítomnosť na okupovaných palestínskych územiach do šiestich mesiacov od prijatia dokumentu.

Rezolúcia požaduje okrem stiahnutia Izraela z palestínskych území aj zastavenie budovania nových židovských osád, vrátenie zabratej pôdy a majetku a možnosť návratu vysídlených Palestínčanov. Vyzýva tiež štáty, aby zastavili dodávky zbraní Izraelu, keď existujú dôvodné podozrenia, že môžu byť použité na okupovaných územiach. O zvolanie mimoriadneho zasadnutia VZ OSN zhromaždenia požiadali arabské krajiny. Konalo sa krátko pred otvorením 79. všeobecnej rozpravy, ktorá sa začne 24. septembra.

"Chceme využiť tlak medzinárodného spoločenstva vo Valnom zhromaždení a tlak historického rozhodnutia MSD, aby sme prinútili Izrael zmeniť jeho správanie," povedal v pondelok palestínsky veľvyslanec pri OSN Rijád Mansúr. "Palestínčania chcú žiť — nie prežiť. Chcú byť v bezpečí svojich domovov," dodal. Izrael rezolúciu ostro kritizoval. "Je to hanebné rozhodnutie, ktoré podporuje diplomatický terorizmus Palestínskej samosprávy," uviedol izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon. "Namiesto toho, aby si Valné zhromaždenie pripomenulo výročie masakry zo 7. októbra odsúdením Hamasu a výzvou na prepustenie všetkých 101 zostávajúcich rukojemníkov, naďalej tancuje tak, ako píska Palestínska samospráva, ktorá podporuje vrahov z Hamasu," dodal.

Americká veľvyslankyňa Linda Thomasová-Greenfieldová odsúdila rezolúciu ešte pred hlasovaním ako "poburujúcu". Podľa nej nepomôže dosiahnuť mier a tiež okrem iného neuznáva, že "teroristická organizácia Hamas v súčasnosti vládne v Pásme Gazy". Zatiaľ čo Bezpečnostná rada je v otázke Pásma Gazy do značnej miery paralyzovaná a USA opakovane vetujú pokusy o kritiku Izraela, Valné zhromaždenie OSN prijalo niekoľko rezolúcií na podporu palestínskych civilistov v súčasnej vojne. Na rozdiel od Bezpečnostnej rady však nemá nijaká krajina vo VZ právo veta. V rámci tzv. šesťdňovej vojny v roku 1967 Izrael obsadil Západný breh Jordánu, východný Jeruzalem a Pásmo Gazy. Izraelské osídľovanie okupovaných území je mnohými štátmi vnímané ako porušovanie medzinárodného práva a ako prekážka vytvorenia nezávislého palestínskeho štátu.

Saudskoarabský princ: Bez existencie palestínskeho štátu Izrael neuznáme

Saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán v stredu vyhlásil, že jeho krajina neuzná existenciu Izraela a nenadviaže s ním diplomatické styky dovtedy, kým nebude vytvorený palestínsky štát. Zároveň ostro odsúdil "zločiny izraelskej okupácie" voči Palestínčanom. Izrael so Saudskou Arábiou pred začiatkom vojny v Pásme Gazy rokoval o normalizácii vzájomných vzťahov, informuje agentúraAFP a Reuters.

"Opätovne odmietame a dôrazne odsudzujeme zločiny izraelskej okupačnej moci voči palestínskemu ľudu," uviedol korunný princ, ktorý je faktickým lídrom Saudskej Arábie, na úvodnom zasadnutí jeho poradnej rady. "Kráľovstvo neprestane vyvíjať neúnavné úsilie o vytvorenie nezávislého palestínskeho štátu s východným Jeruzalemom ako jeho hlavným mestom a potvrdzujeme, že bez toho kráľovstvo nenadviaže diplomatické vzťahy s Izraelom," vyhlásil.

Tzv. Abrahámske dohody, ktoré v roku 2020 sprostredkoval vtedajší americký prezident Donald Trump medzi Izraelom, Bahrajnom a Spojenými arabskými emirátmi, ukončili dlhoročný konsenzus arabských krajín o tom, že by nemalo dôjsť k normalizácii vzťahov s Izraelom bez existencie nezávislého palestínskeho štátu. Ďalšou krajinou, s ktorou následne Izrael o tejto veci rokoval, bola Saudská Arábia, pripomína AFP.

Po vypuknutí vojny v Pásme Gazy medzi Izraelom a militantnou palestínskou skupinou Hamas v októbri minulého roka však Saudská Arábia normalizačné rokovania pozastavila. Iba niekoľko týždňov pred útokom Hamasu na Izrael pri tom bin Salmán tvrdil, že dohoda o normalizácii je na dosah. Americký prezident Joe Biden krátko po útoku Hamasu vyhlásil, že jeho hlavným cieľom bolo narušenie normalizačných rokovaní. Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken tento mesiac vyjadril nádej, že administratíve Joea Bidena sa podarí dohodu o normalizácii presadiť do inaugurácie nového prezidenta v januári budúceho roka. Pokrok v tejto otázke však podľa neho závisí najmä od úspechu rokovaní o prímerí v Gaze.