BEJRÚT/PARÍŽ – Vojnou na Blízkom východe sa po Hamase dostalo do popredia ďalšie radikálne hnutie, ktoré útočí na Izrael. Na hraniciach s Libanonom v severnej časti židovského štátu bojujú proti IDF (izraelské obranné sily) radikálni bojovníci Hizballáhu, ktorí podnikajú svoju teroristickú činnosť aj proti civilistom. Kto a kým spôsobom túto bojovú skupinu podporuje?
Konflikty na Blízkom východe, ktoré vedú proti sebe Izrael proti radikálnym skupinám Hamas a Hizballáh, môžu vyeskalovať do vojen, ak ľudstvo zažilo v prvej polovici 20. storočia. Ako informuje POLITICO, všetko majú teraz v rukách inštitúcie, ktoré vyšetrujú a kontrolujú pranie špinavých peňazí. Západ sa má v najbližších týždňoch rozhodnúť, či poskytnúť Libanonu pomocnú ruku, alebo sa k nemu stavať ako ku krajine ovládanú teroristami.
archívne video
V tomto regióne operuje radikálne hnutie Hizballáh. Svoju činnosť rozbehlo už v 80. rokoch 20. storočia, keď podnikalo teroristické útoky na civilné osoby, prevažne na občanov USA a Izraela. Podľa analytikov môže mať táto šiitská milícia v súčasnosti až 50-tisíc bojovníkov, čím sa zaraďuje medzi najväčšie súkromné armády sveta. Západ a ďalšie krajiny označili šiitske milície podporované Iránom za teroristickú organizáciu.
Pranie špinavých peňazí
Medzinárodná organizácia, ktorá kontroluje pranie špinavých peňazí, je tzv. Finančná akčná skupina (FATF) so sídlom v Paríži. Západné krajiny očakávajú, že v najbližšom období by FATF mala zaradiť Libanon na svoj "šedý zoznam". V takomto prípade dostane krajina sériu požiadaviek (reformy, zmeny v jurisdikcií,..), aby sa vyhla "čiernej listine" a prerušeniu akejkoľvek pomoci zo strany Západu.
Hizballáh musí totiž niekto financovať. Západ podľa POLITICO zatváral oči pred obrovským tokom peňazí, ktoré prúdili teroristom z Iránu či Kataru. Formálne išlo o pomoc Libanonu, ktorej cieľom malo byť upokojenie situácie v Pásme Gazy. Na základe tejto skúsenosti Západ požaduje prísnejšie sankcie pre aktérov, u ktorých sa zistí pranie špinavých peňazí a podpora tejto teroristickej skupiny.
"Libanon by bol za normálnych okolností už uzavretý prípad. Je tu však problém. Vplyv Hizballáhu na centrálnu vládu znemožňuje presadiť aj tie najzákladnejšie normy o praní špinavých peňazí," hovoria nemenovaní diplomati. Ďalším problémom je napríklad Líbya a Bahrajn, ktoré na ochranu pred medzinárodnými reguláciami uzavreli s Libanonom zbrojné dohody. "V súčasnej dobe je preto takmer nemožné odhaliť nezákonné financovanie Hizballáhu," priblížili.
Vlastná banka AQAH
Hizballáh oficiálne podporuje Irán od jeho vzniku. Začalo to bojmi proti Izraelu a vytvorením štátu v štáte (Hizballáh v Libanone). Iránske investície dostáva prevažne v hotovosti, pričom má na to zriadenú vlastnú banku al-Qard al-Hasan (AQAH). Tá v posledných rokoch rozšírila svoju činnosť a stala sa jednou z najväčších bánk v Libanone.
Západ uvádza, že jej vklady sa pohybujú v miliardach dolárov. AQAH nepodlieha žiadnej regulácií, nemá na rozdiel od iných libanonských bánk žiadnu licenciu a neplatí ani dane, keďže vláda ju označila za neziskovú organizáciu. USA zaradila AQAH v roku 2007 na svoj sankčný zoznam. Liga arabských štátov po júnovom rozhodnutí prestala Hizballáh za teroristickú organizáciu, čo v konečnom dôsledku pomôže banke AQAH aj k aktivitám mimo Libanonu.
Všetko nechali na Libanon
AJ v rámci FATF panuje nezhoda ohľadom Hizballáhu ako teroristickej skupiny. Regulačné orgány sa napokon dohodli na označení "veľká miestna polovojenská organizácia s dobre zdokumentovanými záznamami o páchaní teroristickej činnosti". Okrem toho FATF vyzvala libanonskú vládu, aby vypracovala riziká financovania terorizmu a prania špinavých peňazí s cieľom ich zníženia na celom území krajiny.
Podľa diplomatov by v konečnom dôsledku prísnejší prístup FATF pomohol Libanonu reformovať jeho systém a začať čerpať zahraničné investície, ktoré by sa už "nestratili".
