BRUSEL - Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v piatok uviedol, že navrhne sankcie voči osobám, ktoré umožňujú prejavy násilia izraelských osadníkov. Reagoval na štvrtkový útok na okupovanom Západnom brehu Jordánu, pri ktorom prišla o život jedna osoba. OSN útok označila za "strašný". Informuje agentúra AFP.
"Odsudzujeme útok osadníkov v Džíte, ktorého cieľom bolo terorizovanie palestínskych civilistov," napísal Borrell na sociálnej sieti X. Izraelskí osadníci podľa jeho slov na Západnom brehu Jordánu podnecujú násilie, čím ohrozujú akékoľvek šance na mier. "Izraelská vláda musí toto neprijateľné konanie okamžite zastaviť," napísal a vyjadril odhodlanie, že predstaví návrh na sankcie EÚ voči tým, ktorí násilné činy osadníkov umožňujú, vrátane niektorých členov izraelskej vlády.
archívne video
Takéto sankcie by si vyžadovali jednohlasné schválenie všetkých 27 členských krajín EÚ, pripomína AFP a konštatuje, že medzi krajinami sú názorové rozdiely na konflikt medzi Izraelom a Palestínčanmi. Hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) upozornila, že vo štvrtok nešlo o izolovaný útok. "Je to priamy následok politiky Izraela v oblasti osídľovania na Západnom brehu Jordánu," dodala.
Pri štvrtkovom útoku na dedinu Džít neďaleko mesta Nábulus v severnej časti Západného brehu Jordánu prišiel podľa palestínskych úradov o život jeden Palestínčan a ďalší utrpel zranenia. Osadníci použili zápalné fľaše a v dedine podpálili domy a autá, napísala stanica BBC s odvolaním sa na palestínske úrady a izraelskú armádu.
Západný breh Jordánu (Predjordánsko) je palestínske územie, ktoré Izrael okupuje od roku 1967 a od Pásma Gazy ho delí izraelské územie. Žije tam približne 700.000 Židov, väčšina medzinárodného spoločenstva však ich tzv. osady považuje za nezákonné na základe medzinárodného práva. Izrael to odmieta. Prejavy násilia sa na tomto území vystupňovali od začiatku konfliktu v Pásme Gazy 7. októbra minulého roka, pripomína AFP. O život odvtedy prišli stovky Palestínčanov po zásahoch izraelskej armády či útokoch osadníkov.
Nemecko žiada tresty
Británia a Francúzsko odsúdili štvrtkový útok izraelských osadníkov na Západnom brehu Jordánu, pri ktorom prišiel o život Palestínčan. Nemecko žiadalo zastavenie násilia a potrestanie páchateľov. Informuje agentúra AFP. Britský minister zahraničných vecí David Lammy označil podpaľovanie budov, hádzanie zápalných fliaš na autá a vyháňanie ľudí z ich domovov za strašné a čo najráznejšie ho odsúdil.
Francúzsky šéf diplomacie Stépnane Séjourné útoky tiež odsúdil a označil ich za neprijateľné. "Akékoľvek činy, ktoré môžu ohroziť proces rokovaní o dohode o prímerí, sú neprijateľné," uviedol Séjourné v Jeruzaleme. "Odsudzujeme násilie extrémistických osadníkov, ktorí včera na Západnom brehu Jordánu napadli palestínsku dedinu a založili požiare," uviedlo na sociálnej sieti X nemecké ministerstvo zahraničných vecí a pripomenulo, že o život prišiel jeden Palestínčan. "Toto násilie je neprijateľné, útoku musia čo najskôr prestať," dodal rezort. Palestínčania majú podľa nemeckého ministerstva právo na život v bezpečí. "Izrael je povinný chrániť Palestínčanov na území Západného brehu Jordánu, zastaviť tieto útoky a trestne stíhať páchateľov," uviedlo ministerstvo.
Hamas podporuje humanitárne prímerie, ktoré navrhli WHO a UNICEF
Palestínske militantné hnutie Hamas podporuje návrh Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Detského fondu OSN (UNICEF) na sedemdňové prímeria v Pásme Gazy. Slúžiť má na zaočkovanie detí v Gaze proti vírusu detskej obrny. V piatok to uviedol člen politbyra Hamasu Izzat ar-Rišk. Izrael návrh zatiaľ nekomentoval. Informuje agentúra Reuters.
K návrhu prímeria sa v piatok vyjadril aj generálny tajomník OSN António Guterres, ktorý vyzval na okamžité poskytnutie záruk očkovacím tímom a varoval, že zastavenie šírenia detskej obrny v Gaze si vyžiada rozsiahlu koordináciu a úsilie. "Povedzme si jasne: najlepšou vakcínou proti detskej obrne je mier a okamžité humanitárne prímerie," povedal Guterres.
Generálny tajomník taktiež dodal, že pre spustenie masívneho očkovania bude nutné zabezpečiť prepravu očkovacích látok, chladiacich zariadení, prístup odborníkov na vírus do Gazy, ako aj spoľahlivé telefonické a internetové pripojenie. WHO, UNICEF a ďalšie organizácie v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva v Pásme Gazy plánujú zaočkovať viac než 640.000 detí, a to v dvoch kolách – v auguste a v septembri. "Bez humanitárneho prímeria nebude možné realizovať očkovaciu kampaň," uvádza sa v spoločnom vyhlásení.
Vysokopostavený predstaviteľ z jedného zo západných štátov pre agentúru Reuters uviedol, že podľa dostupných informácií zaznamenali v Gaze najmenej jeden potvrdený prípad detskej obrny a pri dvoch ďalších osobách existuje podozrenie na ochorenie. Nebezpečenstvo epidémie podľa neho nie je koncentrované iba v Pásme Gazy, ktorú označil ako "časovanú bombu". Po začatí obdobia dažďov počas jesene totiž hrozí, že kontaminované odpadové vody z Gazy by mohli preniknúť do podzemných vôd, z ktorých čerpajú Izrael, Egypt a Jordánsko.
Miera zaočkovania novorodencov v Pásme Gazy výrazne klesla po začatí izraelskej ofenzívy do tejto palestínskej enklávy. Zúriace boje väčšine detí zamedzili prístup k zdravotnej starostlivosti. Pred začiatkom konfliktu bolo zaočkovaných 99 percent detí, v júli tohto roka 86 percent, napísal pre denník The Guardian generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.
