TEHERÁN/BEJRÚT – Irán a Libanon sa stali počas noci terčom leteckých útokov. V ich metropolách sa mali ukrývať najvyššie špičky teroristov. Ako sa neskôr ukázalo, informácie boli správne. V priebehu jedného dňa sa podarilo v Teheráne zabiť vodcu Hamasu a v Bejrúte skoncovať s druhým najvyššie postaveným mužom hnutia Hizballáh.
archívne video
Dnešný deň môže znamenať zlom v boji proti terorizmu. Hamas a Hizballáh utrpeli v priebehu pár hodín obrovské straty, ktoré sa budú nahrádzať len veľmi ťažko. Pri leteckom útoku v Teheráne vo včerajších hodinách (utorok 30. júla) zahynul šéf palestínskeho teroristického hnutia Hamas Ismáíl Haníja. K úderu sa zatiaľ nikto neprihlásil, ale Hamas ho pripisuje Izraelu, s ktorým vedie od siedmeho októbra 2023 vojnu v Pásme Gazy.
Nálety na vodcu a veliteľa
Haníja zomrel počas náletu na jeho rezidenciu, kde sa v utorok zúčastnil slávnostnej prísahy nového iránskeho prezidenta Masúda Pezeškjána. "Irán bude brániť svoju územnú celistvosť, dôstojnosť, česť a hrdosť a donúti teroristických okupantov ľutovať svoj zbabelý čin," uviedol po tomto zdrvujúcom útoku prezident Pezeškján. Podľa iránskej diplomacie čin len posilní hlboké a nezlomné puto medzi Teheránom a Palestínou.
Informácie o Haníjovej smrti prišla len niekoľko hodín po tom, čo izraelská armáda oznámila, že v Bejrúte zabila významného veliteľa libanonského hnutia Hizballáh, spojenca Iránu s Hamasom, Fuáda Šukra.
Haníja a Hamas
Ismáíl Haníja sa narodil v utečeneckom tábore Al-Shāṭiʾ v pásme Gazy, kde boli vysídlení jeho rodičia z Izraela. Informuje o tom Britannica. Strávil tam celé detstvo. V roku 1981 začal chodiť na Islamskú univerzitu v Gaze. Už v tom čase viedol islamistické študentské združenie. Keď v roku 1988 vzniklo hnutie Hamas, Haníja patril medzi jeho najmladších zakladajúcich členov. V tom istom roku ho izraelské úrady zatkli za účasť na prvej intifáde (povstanie proti izraelskej okupácii). V roku 1992 ho Izrael deportoval do Libanonu. Haníja pôsobil neskôr v Gaze ako dekan na svojej alma mater.
V roku 2006 kandidoval Hamas v parlamentných voľbách. Tie vyhral a Haníja sa stal predsedom vlády Palestínskej samosprávy (PA). Po bojoch s Fatahom nasledovalo rozpustenie vlády a Hamas zriadil v Pásme Gazy autonómiu pod vlastným vedením. Haníja tu vládol do roku 2014. O tri roky sa stal vodcom Hamasu, keď nahradil Khaleda Meshaala.
Viedol útoky na Izrael
Fuád Šukr bol v západných kruhoch známy tiež ako "Hajj Mohsin". Uvádza to The Times of Israel s odvolaním sa na vyjadrenie izraelskej armády (IDF). Tá dodáva, že Šukr bol považovaný za najvyššieho vojenského veliteľa Hizballáhu a pôsobil doslova ako pravá ruka vodcu hnutia Hasana Nasralláha. Od masakry, ktorú spáchal Hamas v južnej časti Izraela dňa 7. októbra 2023, riadil Šukr útoky na Izrael zo strany Hizballáhu.
"(Šukr) niesol plnú zodpovednosť za nasadenie väčšiny najmodernejších zbraní Hizballáhu, vrátane riadených striel, bezpilotných lietadiel, protilodných rakiet a rakiet dlhého doletu proti štátu Izrael," informovala IDF.
Do štruktúr Hizballáhu vstúpil v roku 1985. Od tej doby podnikal viacero útokov proti izraelskej armáde a ich spojencom v Južnom Libanone. Bol považovaný za strojcu minulotýždňového útoku v Golanských výšinách, pri ktorom zahynulo 12 detí.
Šukra hľadali intenzívne aj americké úrady. Tie už v roku 2017 vypísali odmenu päť miliónov dolárov za jeho dolapenie, akékoľvek informácie o mieste jeho pobytu, prípadne aj to, v ktorej krajine sa ho podarilo zatknúť.
