PRAHA - Českým vedcom sa ako prvým na svete podarilo zobraziť živý chromozóm. Odhalenie jeho povrchovej štruktúry podľa nich môže v budúcnosti ovplyvniť napríklad medicínu alebo poľnohospodárstvo, už teraz je však zásadným vylepšením pre vedeckú obec. Informovala Eliška Zvolánková z Akadémie vied (AV) ČR.
O odhalenie nanoštruktúry chromozómov sa roky neúspešne pokúšali vedecké tímy z celého sveta. Všetky dostupné metódy vyžadovali drastické ošetrenie chemikáliami či iné zásahy, ktoré povrchovú vrstvu chromozómu poškodili alebo úplne zničili.
archívne video
Až metóda A-ESEM odhalila, že povrch chromozómu, ktorý v priebehu delenia buniek skondenzoval do valčekovitých útvarov, je posiaty početnými výbežkami chromatínových vlákien. Navyše je podľa vedcov veľmi pravdepodobné, že sa im podarilo zobraziť aj nepatrné nukleozómy, na ktorých je ako na cievkach navinutá molekula DNA.
"Po rokoch bádania a pokusov svetových laboratórií, ako zobraziť biologické vzorky v prirodzenom stave, prišli českí vedci s riešením. Novo vyvinutá metóda A-ESEM otvára úplne nové možnosti skúmania neživej, ale predovšetkým živej hmoty," uviedla AV ČR.
Doteraz sa na priestorové zobrazenie štruktúry materiálov s veľmi vysokým rozlíšením používala rastrovacia elektrónová mikroskopia (SEM), pri ktorej sa vzorky pozorujú vo vákuu. Musia preto prejsť úpravami, ktoré však môžu poškodiť ich štruktúru, čo vylučuje ich pozorovanie v prirodzenom stave. Nová metóda, ktorú vyvinuli českí vedci, podľa nich umožňuje skúmať prakticky všetky živé vzorky a tiež ich dynamické zmeny.
"V Ústave prístrojovej techniky AV ČR sme presvedčení, že ide o jeden z najdôležitejších objavov na pôde našej inštitúcie a že ide o revolučný krok vpred pre elektrónovú mikroskopiu ako takú," povedal Vilém Neděla, ktorý metódu vyvinul.
Získané výsledky podľa vedcov prispievajú k pochopeniu molekulárnej štruktúry mikroskopických útvarov, ktoré prenášajú dedičnú informáciu z rodičov na potomstvo. Zatiaľ čo u človeka sú ich poruchy príčinou dedičných chorôb, pri poľnohospodárskych plodinách vedú k zníženiu plodnosti a výnosov. Výsledky mnohoročného výskumu vedcov z Brna a Olomouca publikoval časopis Scientific Reports, ktorý je súčasťou nakladateľstva vydávajúceho jeden z najprestížnejších vedeckých časopisov Nature.
Objavili osadu neolitických poľnohospodárov starú 7000 rokov
Archeológovia neďaleko mesta Kutná Hora objavili dokonale zachované stopy osady neolitických poľnohospodárov staré 7000 rokov. TASR informuje na základe tlačovej správy Archeologického ústavu Akadémie vied Českej republiky (AÚ AV ČR).
Osadu objavili počas výkopových prác v obci Dobřeň ležiacej približne osem kilometrov od mesta Kutná Hora v Stredočeskom kraji. Objav je unikátny tým, že osadu počas tisícov rokov neprekryli ďalšie vrstvy osídlenia, jej stopy sa preto zachovali v dokonalom stave vrátane pôdorysov štyroch dlhých domov. Dôvodom možno bola poloha osady – vznikla totiž na samom okraji úrodnej oblasti a podnebím vhodným na poľnohospodárstvo, uvádza AÚ AV ČR.
"Vo vyšších nadmorských výškach, teda zhruba nad 400 m. n. m., sa sídla z tohto obdobia objavujú iba zriedka. Zrejme aj vďaka tomu sa osada zachovala a neprekryli ju mladšie stavby," vysvetľuje Daniel Pilař z AÚ AV ČR v Prahe, ktorý lokalitu skúmal. Ľudia sa v tomto období neživili iba poľnohospodárstvom, ale aj lovom, chovom dobytka a zberom. Nepoznali pluh, pôdu obrábali iba drevenými nástrojmi. Napriek tomu sa im darilo a postupne sa rozšírili do väčšiny Európy.
„Domy bývali široké štyri až šesť metrov a dlhé od desať do 40 metrov. Stĺpy sú najhustejšie vo vonkajších radách, ktoré tvorili steny domu a občas v nich stáli i tesne vedľa seba. Ich vnútorné rady (stĺpov) však mali medzi sebou väčšie rozostupy, väčšinou viac než meter, preto sa medzi nimi dalo bez problémov pohybovať," uvádza Pilař.
Najkratšie desaťmetrové domy mali iba jednu časť, najdlhšie domy mali časti tri. Jedna z nich mohla slúžiť ako poschodový sklad. Jeden dom mohlo obývať až 40 ľudí. Počet ich obyvateľov však bol zvyčajne nižší, podľa veľkosti približne desať až 20.
Pilař upozorňuje, že v minulosti väčšina činností vrátane remesiel prebiehala mimo domu, pretože interiéry boli príliš tmavé a vládlo tam šero. Dom však dobre chránil pred chladom a dažďom a niektoré remeslá v nich mohli prebiehať počas zimy. Najviac informácií ponúkajú odpadové jamy. Okrem zvyčajnej keramiky môžu obsahovať aj sekerky, kamenné mlyny alebo pazúrikové ostria.
"Archeológovia môžu v súčasnosti pomocou moderných analýz skúmať, čo vtedajší ľudia jedli, ako presne nástroje používali a v neposlednom rade to, ako pred 7000 rokmi vyzeralo životné prostredie," dodáva Pilař. Experti z rôznych odvetví budú v nasledujúcich mesiacoch spracovávať údaje nazbierané v teréne. Preskúmanú plochu medzitým odovzdajú stavbe – nálezisko prekryje nový kravín a automatická dojička.
V Ríme zase objavili zvyšky pôvodného pápežského paláca zo 4. storočia
Zvyšky stredovekého paláca, v ktorom žili pápeži predtým, než sa ich domovom stal Vatikán, objavili vedci v Ríme v rámci renovácií pred katolíckym Svätým rokom 2025, oznámilo v stredu talianske ministerstvo kultúry. Informuje agentúra Reuters.
Archeológovia na námestí pred Lateránskou bazilikou v centre mesta odkryli zložitú architektonickú štruktúru vrátane múrov, o ktorých sa predpokladá, že chránili Patriarchio - monumentálnu baziliku, plánovanú cisárom Konštantínom v 4. storočí. "Ide o mimoriadne dôležitý nález pre mesto Rím a jeho stredovekú históriu, keďže na tomto námestí sa v modernej dobe nikdy neuskutočnili rozsiahle archeologické výskumy," uviedlo ministerstvo vo svojej správe.
Pôvodná budova, ktorá vznikla na základe Konštantínovho vyhlásenia tolerancie voči kresťanstvu v Rímskej ríši v roku 313, bola v 9. až 13. storočí postupne rozširovaná a pápežský úrad v nej sídlil až do roku 1305, keď sa dočasne presťahoval do Avignonu vo Francúzsku, dodalo ministerstvo. Okolie Lateránskej baziliky sa upravuje pred nadchádzajúcim Svätým rokom 2025 - celoročným podujatím, ktoré sa začne už v decembri a ktoré do talianskej metropoly priláka podľa odhadov viac ako 30 miliónov pútnikov a turistov.
Počas tohto roka, nazývaného aj Jubileum, môžu katolíci získať osobitné odpustky alebo odpustenie hriechov, ak splnia určité podmienky a konajú dobré skutky alebo uskutočňujú púte. Dlhá, takmer 2800-ročná história Ríma znamená, že práce na cestách často vedú k archeologickým nálezom. Pri ďalších vykopávkach v blízkosti Vatikánu, ktorých cieľom je predĺžiť cestný tunel pred Jubileom, boli nedávno objavené stopy starovekej rímskej práčovne a záhrady s portikom, ktorú pravdepodobne využíval cisár Caligula.
