NEW YORK – Život píše rôzne príbehy. Niekedy to môže spočiatku vyzerať, že nám nič nehrozí. Všetko sa ale zmení, keď príde vojna. Na vlastnej koži to pocítilo aj dievča, ktoré preslávila titulná fotografia vo svetoznámom časopise. Svoje mladé ja uvidela po dlhých 17-tich rokoch. Podpísal sa na nej krutý život. Spoznali by ste ju už len podľa mena.
archívne video
Meno Šarbat Gula (52) vám zrejme nič nehovorí, ale pokiaľ by ste videli toto dievča pred 17-timi rokmi, spájali by ste ho s titulnou fotografiou svetoznámeho časopisu National Geographic. Práve tam sa v júni 1985 objavila dievčina s prenikavým pohľadom a výraznými zelenými očami. Autorom fotografie bol Steven McCurry a snímku pomenoval "Afgánske dievča".
Jedna z najznámejších na svete
V tom čase pracoval McCurry v Pakistane. Pre región to bolo nepokojné obdobie, keďže to bolo obdobie začiatku sovietskej invázie do susedného Afganistanu. McCurry spozoroval nádhernú Šarbat v dievčenskej islamskej škole. Snímka takmer nevyšla, pretože sa hanbila a zahaľovala si pred cudzincom tvár. Až po presviedčaní učiteľky venovala fotografovi jeden prenikavý pohľad. V rozhovore z roku 2002 prezradila, že "si veľmi dobre pamätá, ako ju nahnevalo, keď ju fotili".
Fotografia sa stala najuznávanejšou v histórii National Geographic. McCurry Studios ocenilo jej veľkosť (20x24) na 18-tisíc USD (takmer 16 500 eur), zatiaľ čo väčšie výtlačky boli v aukciách predané aj za 180-tisíc USD (skoro 165-tisíc eur). Paradoxne, Šarbat Gula nedostala ani cent. Napriek tomu sa preslávila ako "afgánska Mona Lisa".
Zavádzajúci popis k fotografii
Časopis okrem toho upozorňuje, že jej prenikavý a ustráchaný pohľad mal upozorniť na ťažkú situáciu utečencov v Pakistane. Malo to však kultúrny kontext. Bolo nepriateľné, aby dievča odhaľovalo pred cudzincom svoju tvár, úzko sa s ním stýkalo alebo nadviazalo očný kontakt.
Tímu z redakcie National Geographic sa napokon podarilo dopátrať k menu a aj samotnej Šarbat. Snímku svojej mladšej verzie uvidela po dlhých 17-tich rokoch. Z mladej a krásnej dievčiny vyrástla žena utrápená životom. Ako prezradila, tá fotografia jej spôsobila veľa problémov.
"Bola by som radšej, keby tá fotografia nikdy nevznikla. Veľmi dobre si pamätám ten deň. Do našej školy v utečeneckom tábore Nasir Bagh prišiel fotograf. Bola som len dieťa. Nepáčilo sa mi, že ma chcel fotiť. V afgánskej kultúre sa ženy na fotografiách neobjavujú, ale nemala som na výber," povedala Šarbat, ktorá utiekla do Pakistanu spoločne s babičkou a súrodencami.
Ťažký život
Vyvrcholilo to zatknutím v roku 2016, keď použila falošnú totožnosť. Bola to bežná prax zhruba jedného milióna afgánskych utečencov. V čase zatknutia navyše trpela hepatitídou typu C, na ktorú zomrel jej manžel. Prevzala si ju ale afgánska vláda, ktorá jej poskytla nový domov, lekársku starostlivosť, pravidelný mesačný príspevok (zhruba 700 dolárov) a vzdelanie pre jej dcéry.
Zmena prišla v čase, keď územie Afganistanu obsadilo hnutie Taliban. So svojimi striktnými náboženskými a kultúrnymi pravidlami sa Šarbat stala pre radikálnych bojovníkov doslova terčom. Napokon utiekal do Talianska, kde získala bývanie aj vdovský príspevok.
"Odkazujem všetkým mojim sestrám, aby nepredávali svoje dcéry v mladom veku. Nechajte ich študovať tak, ako to umožňujete vlastným synom," uviedla pre BBC Persia. Šarbat Gula patrí medzi 17 percent afgánskych žien, ktoré sú oficiálne zapísané ako majiteľky nejakej nehnuteľnosti.
