Belgický kráľ Filip prijal demisiu premiéra De Crooa: Začal konzultovať so stranami, ktoré by mohli vytvoriť vládu

Flámska liberálna strana (Open Vld), ktorej členom je aj De Croo, vo voľbách prišla o päť kresiel v snemovni reprezentantov a obsadí len sedem mandátov. Premiér v nedeľu neskoro večer vyvodil politickú zodpovednosť a oznámil svoju rezignáciu.

archívne video

Víťazom volieb sa stala Nacionalistická strana Nová flámska aliancia (N-VA), ktorá v 150-člennej snemovni reprezentantov obsadí 24 kresiel. Táto strana žiada väčšiu autonómiu pre región Flámsko. Kráľ Filip v pondelok prijal jej lídra Barta De Wevera, pričom má právomoc poveriť politikov vedením rokovaní o vytvorení vlády.

Kráľ sa v pondelok plánoval stretnúť aj s predsedom krajne pravicovej strany Flámsky záujem (Vlaams Belang), ktorá skončila druhá so ziskom 20 kresiel aj šéfom liberálneho Reformného hnutia (MR) z frankofónneho regiónu Valónsko.

N-VA získala najviac hlasov aj vo voľbách v roku 2019, zostala však v opozícii. Vládu sa vtedy podarilo vytvoriť až po 16. mesiacoch rokovaní, pričom vládnu koalíciu vytvorilo sedem strán. Vytváranie vlády v Belgicku tradične trvá dlho a krajine patrí "svetový rekord" v počte dní bez regulárnej vlády - 541 v rokoch 2010-2011.

Začal aj konzultácie so stranami, ktoré by mohli vytvoriť vládu

Belgický kráľ Filip v priebehu utorka pokračoval v konzultáciách s predstaviteľmi politických strán po nedeľňajších parlamentných voľbách. Televízna stanica RTBF pripomenula, že kráľ sa ako s prvými už v pondelok stretol s lídrom Novej flámskej aliancie (N-VA) Bartom De Weverom, predsedom strany Flámsky záujem Tomom Van Griekenom a lídrom Reformného hnutia (MR) Georgesa-Louisa Boucheza. N-VA a Flámsky záujem v 150-člennej snemovni reprezentantov budú mať 24 a 20 kresiel. MR sa stalo víťazom vo Valónsku a regióne Brusel a bude mať tiež 20 mandátov.

Utorňajšie konzultácie u kráľa začali prijatím predsedu frankofónnej Socialistickej strany (PS) Paula Magnetta. Ten už v pondelok vyhlásil, že PS sa rozhodla ísť do opozície na všetkých úrovniach vládnej moci. Dôvodom je strata štyroch poslaneckých kresiel a veľký nárast vplyvu flámskej extrémnej pravice a nacionalistov a posilnenie pozícii liberálov o sociálnych kresťanov vo Valónsku a Bruseli. Bez 16 kresiel PS sa zrejme nepodarí vyskladať širokú koaličnú vládu bez N-VA ako sa podarilo po posledných voľbách, keď sedem rôznych politických strán nepustilo k moci flámskych nacionalistov.

Do Kráľovského paláca následne prišli aj predseda Belgickej strany pracujúcich (PTB) Raoul Hedebouw, šéf sociálno-kresťanskej strany Zapojení Maxime Prévot, líderka flámskej sociálno-demokratickej strany Vooruit Mélissa Depraeterová, predstaviteľ flámskych kresťanských demokratov (CD&V) Sammy Mahdi a Tom Ongen ako zástupca flámskych liberálov z OpenVLD.

Prvé kolo volebných konzultácií by malo skončiť v stredu

Podľa informácií RTBF prvé kolo povolebných konzultácií sa skončí v stredu, pričom kráľ Filip by mal vymenovať "formátora", čiže vyjednávača, ktorý povedie medzistranícke rokovania o zostavení novej federálnej vlády. Väčšinou ide o osobu so solídnymi politickými skúsenosťami, podriadenú priamo panovníkovi, ktorej úlohou je prekonávať rozpory a citlivé otázky a hľadať kompromis medzi stranami na vládnom programe a na vhodnom kandidátovi na federálneho premiéra.

Prvé koaličné rokovania už prebehli medzi MR s stranou Zapojení, pričom obe frankofónne strany uviedli, že cieľom je čo najrýchlejšie zostaviť vládu. Môže to blokovať Flámsky záujem, ktorého líder sa pred voľbami netajil zámerom rozbiť federáciu a v horizonte niekoľkých rokov prispieť k vzniku samostatného Flámska. Tento zámer odmieta aj nacionalistická N-VA a všetky politické subjekty vo Valónsku a bruselskom regióne.

Hoci účasť na voľbách je v Belgicku zo zákona povinná, nedeľňajšie trojvoľby - regionálne parlamenty, federálny parlament a Európsky parlament - ignorovalo vyše viac pol druha milióna voličov (12,5 percenta), čo je o 100-tisíc viac ako vo voľbách z roku 2019.