Prehľad volieb do Európskeho parlamentu: Takto sa volilo v jednotlivých krajinách

Voľby do Európskeho parlamentu sa v členských krajinách EÚ konali od štvrtka 6. do nedele 9. júna. Vo štvrtok sa začali v Holandsku a vo väčšine členských krajín sa skončili v nedeľu večer. Do europarlamentu si občania Únie zvolili na obdobie piatich rokov 720 poslancov. Ich počet sa oproti predošlému funkčnému obdobiu zvýšil o 15.

video

Pri tejto príležitosti prinášame doteraz zverejnené výsledky:

V Poľsku zvíťazila Tuskova Občianska koalícia, druhá je opozičná PiS

Občianska koalícia (KO) premiéra Donald Tuska zvíťazila v nedeľňajších voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v Poľsku so ziskom 37,1 percenta hlasov. Druhá sa umiestnila opozičná strana Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá získala len o necelé percento hlasov menej a podporilo ju 36,2 percenta zúčastnených voličov. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov volieb zverejnených v pondelok poľskou volebnou komisiou, informuje agentúra Reuters.

Do EP sa dostala tiež krajne pravicová strana Konfederácia slobody a nezávislosti so ziskom 12,1 percenta hlasov. Koaliční partneri KO - stredopravicová Tretia cesta (TD) sa umiestnila štvrtá so ziskom 6,9 percenta hlasov a strana Ľavica s podporou 6,3 percenta hlasov bola piata.

V tohtoročných voľbách do EP si Poliaci zvolili 53 poslancov, o jedného viac ako v predošlom funkčnom období. Volebná účasť v Poľsku dosiahla 40,7 percenta. Historicky najvyššiu účasť vo voľbách do EP zaznamenali v Poľsku v roku 2019 (45,68 percenta). V troch voľbách v rokoch 2004 - 2014 sa pohybovala v rozmedzí 20,87 - 24,53 percenta, vyplýva z údajov na stránke EP.

Voľby do EP sa v členských krajinách EÚ konali od štvrtka 6. do nedele 9. júna. Vo štvrtok sa začali v Holandsku a vo väčšine členských krajín sa skončili v nedeľu. Do europarlamentu si občania Únie zvolili na obdobie piatich rokov 720 poslancov. Ich počet sa oproti predošlému funkčnému obdobiu zvýši o 15.

V ČR vyhralo hnutie ANO, účasť bola rekordná

Voľby do Európskeho parlamentu (EP) v Česku vyhralo hnutie ANO českého expremiéra Andreja Babiša so ziskom 26,14 percenta hlasov. Na druhom mieste skončila koalícia SPOLU s 22,27 percentami. Celkom vo voľbách uspelo sedem politických zoskupení. Volebná účasť dosiahla 36,45 percent, čo je najviac v histórii eurovolieb v ČR. Výsledky v nedeľu zverejnil Český štatistický úrad (ČSÚ).

Víťazné hnutie ANO si v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami do EP polepšilo a bude mať sedem europoslancov, čo je o jedného viac. Naopak, koalícia SPOLU ich bude mať šesť, čo je o dvoch menej ako vo voľbách v roku 2019.

Na treťom mieste skončila koalícia Přísaha a Motoristé, ktorá získala 10,26 percenta hlasov. Nasledovala koalícia Stačilo! s 9,56 percentami a STAN a osobnosti so ziskom 8,7 percenta hlasov. Všetky tri zoskupenia budú mať v europarlamente po dvoch poslancov.

Po jednom poslancovi budú mať v EP Piráti, ktorí získali 6,2 percenta hlasov a koalícia SPD a Trikolora, tá získala 5,73 percenta hlasov. Päťpercentnú hranicu neprekročilo hnutie PRO Jindřicha Rajchla, strana SOCDEM či Slobodní.

Vo všetkých krajoch zvíťazilo hnutie ANO, koalícia Spolu vyhrala len v Prahe. Volebná účasť bola najvyššia v histórii eurovolieb v ČR, vo všetkých krajoch presiahla 30 percent. Najvyššia bola v Prahe, a to 42,58 percenta.

V Česku si ľudia v tohtoročných eurovoľbách vyberali z 30 politických strán, hnutí či koalícií. V porovnaní s voľbami pred piatimi rokmi bolo politických zoskupení o deväť menej. Zvolených poslancov je 21 rovnako ako v predchádzajúcich dvoch eurovoľbách. Ich priemerný vek je 47 rokov, pričom najmladší má 31 rokov a najstarší 71.

V Maďarsku vyhral Orbánov Fidesz, dobre si viedol aj jeho vyzývateľ

V nedeľňajších voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v Maďarsku zvíťazila strana Fidesz premiéra Viktora Orbána, ktorá však nedosiahla taký dobrý výsledok ako pred piatimi rokmi. Ukázali to v nedeľu pred polnocou čiastkové výsledky, informujú o tom správy z agentúr Reuters, AP a AFP.

Po sčítaní vyše polovice hlasov viedol Fidesz so ziskom 43,8 percenta hlasov. Druhá bola nová opozičná strana TISZA Orbánovho kritika Pétera Magyara s 31 percentami. Účasť bola na rekordnej úrovni, presiahla 50 percent. 

Takéto výsledky by boli v súlade s prieskumami, podľa ktorých by Fidesz mal v europarlamente získať 11 – 13 mandátov a strana TISZA šesť až sedem kresiel. Maďarsko, v ktorom sa v nedeľu konali aj komunálne voľby, prevezme od júla rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ.

Terajšie hlasovanie mnohí vnímali ako skúšku popularity Orbána. Jeho Fidesz od vstupu Maďarska do EÚ pred 20 rokmi nikdy nedostal v eurovoľbách menej ako 40 percent hlasov a v posledných v roku 2019 ich mal 52 percent. Žiadnej opozičnej strane sa od roku 2009 nepodarilo získať viac ako 20 percent hlasov.

Orbán pri odovzdaní hlasu novinárom povedal, že eurovoľby rozhodnú, či vojna Ruska na Ukrajine zachváti celú Európu. Opozičný líder Magyar päťnásobného premiéra obvinil, že chce izolovať Maďarsko od Európy a zahnať ho do náručia Ruska.

Mimoparlamentná strana TISZA (Strana úcty a slobody), ktorej kandidátku Magyar viedol, vznikla iba v apríli tohto roka, no rýchlo sa stala najsilnejšou opozičnou silou. Magyar zastával funkcie vo vládnych inštitúciách a štátnych podnikoch, no vo februári sa názorovo rozišiel s Orbánom.

V Rakúsku zvíťazili krajne pravicoví slobodní

Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v Rakúsku v nedeľu podľa očakávaní zvíťazila pravicová populistická Slobodná strana Rakúska (FPÖ). Vyplýva to z oficiálnych predbežných výsledkov, informujú o tom správy z agentúr DPA a APA.

FPÖ získala 25,7 percenta hlasov a šesť mandátov v europarlamente. Druhá je konzervatívna Rakúska ľudová strana (ÖVP) so ziskom 24,7 percenta a tretia Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ) s 23,2 percenta. Obe by mali mať po päť europoslancov.

Rakúski slobodní zvíťazili v celoštátnych voľbách po prvý raz. Strana v predvolebnej kampani často zdôrazňovala euroskeptické postoje pod heslom "Zastavte šialenstvo EÚ". Úniu vykresľovala ako silu podnecujúcu konflikt na Ukrajine, približuje DPA.

Predseda FPÖ Herbert Kickl sa teraz zdá byť bližšie k svojmu cieľu stať sa spolkovým kancelárom. Vo vystúpení pred stúpencami na povolebnom podujatí to označil za "ďalší krok". Rakúsko čakajú parlamentné voľby na jeseň tohto roka.

V európskych voľbách si FPÖ oproti roku 2019 polepšila o viac ako osem percentuálnych bodov. Podpora ľudovcov z ÖVP klesla o asi desať bodov. Ich líder a kancelár Karl Nehammer v nedeľu večer oznámil vyvodenie dôsledkov s tým, že bude brať vážne veľkú nespokojnosť občanov s jeho vládou. Okrem iného prisľúbil rozhodné konanie proti nelegálnej migrácii a nadmernej regulácii.

Výsledky SPÖ sú na úrovni posledných volieb do EP. Sledovaný bol aj výkon Zelených. Ich hlavná kandidátka, 23-ročná klimatická aktivistka Lena Schillingová musela zápasiť s diskusiou, ktorú podnietili správy médií o tom, či je vhodnou osobou na čelo kandidačnej listiny. Zelení stratili asi tri body a získali 10,7 percenta hlasov, čo im zabezpečí dve kreslá v EP. Rovnaký počet poslancov budú mať liberáli zo strany NEOS (9,9 percenta hlasov).

Premiér De Croo podá demisiu: Víťazom volieb sú flámski nacionalisti

Nacionalistická strana Nová flámska aliancia (N-VA) je pravdepodobným víťazom nedeľňajších parlamentných volieb v Belgicku. Tie sa konali zároveň s voľbami do regionálnych parlamentov a do Európskeho parlamentu (EP). Ich výsledok prinútil premiéra Alexandra De Crooa podať demisiu.

Prvé výsledky, po sčítaní väčšiny hlasov, naznačili, že N-VA si zachovala pozíciu najsilnejšej strany v Belgicku a zadržala vzostup krajne pravicového hnutia Flámsky záujem, ktoré sa netají zámerom rozdeliť Belgicko. Podľa predvolebných prieskumov bol práve Flámsky záujem pasovaný za víťaza volieb.

N-VA bude mať v 150-člennom federálnom parlamente 24 kresiel a Flámsky záujem 20 mandátov. Flámska liberálna strana (Open Vld) vo federálnych a regionálnych voľbách "pohorela", keď sa vo Flámsku umiestnila na šiestom mieste. Jej člen, belgický premiér Alexander De Croo, v nedeľu neskoro večer vyvodil politickú zodpovednosť a oznámil svoju rezignáciu.

"Pre nás to bola obzvlášť ťažká noc, prehrali sme," povedal De Croo pred novinármi v emotívnom prejave potom ako zablahoželal víťazom - N-VA a strane Flámsky záujem - k volebnému víťazstvu.

De Croo priznal, že slabé výsledky Flámskej liberálnej strany, iba osem kresiel na federálnej úrovni, sú v kontraste s dobrými výsledkami dosiahnutými frankofónnymi liberálmi z Reformného hnutia (MR) v regióne Brusel a vo Valónsku - MR bude mať celkom 18 kresiel.

Šestnásť kresiel získala frankofónna Socialistická strana (PS), sociálno-kresťanská strana Zapojení získa 15 mandátov, valónska Strana práce (PTB) 14 mandátov, po 12 poslancov budú mať flámski kresťanskí demokrati a flámska socialistická strana Vooruit a osem De Croovi flámski liberáli. Valónski a flámski zelení dokopy získali 1O poslancov.

Takéto rozloženie síl postavilo politikov pred mesiace zložitých rokovaní o vytvorení vládnej koalície. Belgicko drží svetový rekord v počte dní bez regulárnej vlády - 541 v rokoch 2010-2011. V súčasnej sedemčlennej širokospektrálnej vládnej koalícii neboli ani N-VA ani Flámsky záujem. Bez účasti niektorej z nich si ťažko predstaviť budúcu federálnu vládu.

V Nemecku vyhrali opoziční kresťanskí demokrati

Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v Nemecku zvíťazili s jasným náskokom kresťanskí demokrati z CDU/CSU. Získali 30,0 percenta hlasov. Druhá skončila krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 15,9 percenta, vyplýva z oficiálnych výsledkov zverejnených v pondelok skoro ráno. Informuje o tom správa z agentúry DPA.

Vládne strany si v eurovoľbách pohoršili a spolu dostali necelú tretinu hlasov. Pokles na 13,9 percenta zaznamenala Sociálnodemokratická strana (SPD) kancelára Olafa Scholza, pre ktorú ide o najhorší výsledok v celonemeckých voľbách. V eurovoľbách 2019 mala 15,8 percenta.

Jej koaliční partneri Zelení prepadli ešte viac a získali len 11,9 percenta hlasov (20,5 percenta v roku 2019), zatiaľ čo liberálna FDP dosiahla s miernym poklesom 5,2 percenta, ukázali výsledky sčítania zo všetkých 400 volebných obvodov.

Pre tzv. úniu CDU/CSU ide o mierny nárast podpory, keď v posledných eurovoľbách v roku 2019 dostala 28,9 percenta hlasov. AfD dosiahla svoj zatiaľ najlepší výsledok v celonemeckom hlasovaní, pričom vo východnom Nemecku bola s jasným náskokom najsilnejšia. V roku 2019 mala 11 percent.

Nová ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) debutovala so ziskom 6,2 percenta, strana Ľavica spadla na 2,7 percenta. Mandáty v EP získali aj strany Slobodní voliči, Volt, Die Partei, Ekologicko-demokratická strana, Strana ochrancov zvierat a Rodinná strana.

Voľby do EP sa v členských krajinách EÚ konali od štvrtka 6. do nedele 9. júna. Občania Únie si zvolili na obdobie piatich rokov 720 poslancov. Ich počet sa oproti predošlému funkčnému obdobiu zvýšil o 15. V Nemecku, najľudnatejšej krajine EÚ, si volili najvyšší počet europoslancov – 96.

Volebná účasť dosiahla v Nemecku podľa predbežných údajov 65 percent, čo je viac ako 61,4 percenta v roku 2019. Po prvý raz mohli v krajine v eurovoľbách hlasovať aj ľudia vo veku 16 a 17 rokov.

Španielska pravicová Ľudová strana zvíťazila v eurovoľbách

Voľby do Európskeho parlamentu (EP) v Španielsku vyhrala konzervatívna pravicová Ľudová strana (PP) so ziskom 22 mandátov. Druhá skončila Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) premiéra Pedra Sáncheza, ktorú budú zastupovať v europarlamente 20 poslanci. Krajne pravicová Vox získala šesť mandátov, ukazujú po sčítaní 99,59 percenta hlasov predbežné výsledky. Informuje agentúra Reuters.

Tri mandáty získala ešte ľavicová strana Sumar a krajne pravicová Se acabó la fiesta (Párty sa skončila) Alvisa Péreza, ktorý viedol kampaň prevažne cez sociálnu sieť Telegram, pripomína Reuters. Dva mandáty získala ešte krajne ľavicová strana Podemos (Môžeme). Zvyšok kresiel si rozdelia menšie strany.

Voľby do EP sa v členských krajinách EÚ konali od štvrtka 6. júna do nedele 9. júna. Vo štvrtok začali v Holandsku a vo väčšine členských krajín sa skončili v nedeľu. Do europarlamentu si občania Únie zvolili na obdobie piatich rokov 720 poslancov. Ich počet sa oproti predošlému funkčnému obdobiu zvýšil o 15. Viac ich bude mať aj Španielsko, zatiaľ čo v predošlom funkčnom období sedelo v EP 59 španielskych poslancov, v rokoch 2024 – 2029 ich bude o dvoch viac.

Historicky najvyššiu volebnú účasť zaznamenali v Španielsku po vstupe do EÚ v roku 1987 (68,52 percenta), v posledných eurovoľbách v roku 2019 prišlo v krajine k volebným urnám 60,73 percenta oprávnených voličov, vyplýva z údajov na stránkach EP.

V severských krajinách si polepšila ľavica, stratila krajná pravica

V severských štátoch EÚ si v nedeľu vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) polepšili ľavicové a zelené strany, zatiaľ čo podpora krajne pravicových strán tam klesla. Ukazujú to oficiálne výsledky, informuje AFP.

Vo Švédsku pozíciu najsilnejšej strany v eurovoľbách obhájili sociálni demokrati so zhruba 25 percentami hlasov a piatimi mandátmi, napísala agentúra DPA. Druhá skončila stredopravá Umiernená strana premiéra Ulfa Kristerssona (17,5 percenta, štyria poslanci).

Posilnenie v porovnaní s voľbami do EP v roku 2019 zaznamenala aktuálne tretia Strana zelených (13,8 percenta, traja poslanci). Podpora klesla pravicovej populistickej strane Švédski demokrati (13,2 percenta, traja poslanci), ktorá v súlade s poslednými národnými voľbami dúfala, že prekoná Umiernenú stranu a obsadí druhé miesto. Nárast o 4,2 bodu na 11 percent dosiahla Ľavicová strana (dve kreslá). Švédsko v EP 21 zastupuje poslancov.

V Dánsku zvíťazila Socialistická ľudová strana (17,4 percenta) po tesnom súboji s vládnucimi Sociálnymi demokratmi (15,6 percenta), ktorí prišli o takmer šesť percentuálnych bodov. Obe strany budú mať v europarlamente tri kreslá. Sociálnych demokratov vedie premiérka Mette Frederiksenová, ktorú v piatok na námestí v Kodani napadol muž. Na podujatiach volebnej noci sa nezúčastnila.

Značné straty si pripísali liberáli zo strany Venstre (14,7 percenta). Najsilnejšia strana z eurovolieb 2019 prišla o takmer deväť percent hlasov a tým aj dve zo štyroch kresiel v EP. Pravicoví populisti z Dánskej ľudovej strany dosiahli 6,4 percenta, o štyri body menej než v predošlých voľbách. Dánsko má v EP 15 kresiel.

Vo Fínsku bol veľkým prekvapením večera socialistický Zväz ľavice, ktorý mal 17,3 percenta hlasov, čo je nárast o 10,4 bodu. Strana tak získala tri z 15 fínskych kresiel v europarlamente. Najviac hlasov získala Národná koaličná strana premiéra Petteriho Orpa, ktorej 24,8 percenta zabezpečilo štyri mandáty. Krajne pravicová koaličná strana Praví Fíni obsadí jedno kreslo namiesto doterajších dvoch, keďže po strate 6,2 bodu dostala 7,6 percenta hlasov.

V Slovinsku a Chorvátsku zvíťazili konzervatívci

V Slovinsku sa víťazom volieb do Európskeho parlamentu (EP) podľa očakávaní stala konzervatívna opozičná Slovinská demokratická strana (SDS). Tento člen Európskej ľudovej strany (EPP) dostal 30,8 percenta hlasov a v EP obsadí štyri kreslá, vyplynulo v noci na pondelok z takmer úplných výsledkov. Informovala o nich agentúra APA.

Vládnuce Hnutie Sloboda (GS) liberálneho premiéra Roberta Goloba získalo pri svojom európskom debute 22,1 percenta hlasov a dva mandáty. Úspech zaznamenala mimoparlamentná strana zelených Vesna na treťom mieste. So ziskom 10,5 percenta hlasov bude mať jedného europoslanca, rovnako ako koaliční Sociálni demokrati (SD) a opozičné Nové Slovinsko – Kresťanskí demokrati.

Slovinsko bude v novom europarlamente zastupovať deväť poslancov, o jedného viac ako posledných päť rokov. Účasť presiahla 41 percent, čo je dosiaľ najviac pri eurovoľbách v tejto krajine. Opozičný líder Janez Janša (SDS) hovoril o jasnej porážke vládnej koalície. Vyzval ju, aby si vzala príklad z Francúzska, kde prezident Emmanuel Macron v reakcii na volebný neúspech oznámil predčasné voľby. Premiér Golob reagoval, že je s výsledkom spokojný. Zdôraznil, že stredoľavé strany dostali viac hlasov ako stredopravé.

V Chorvátsku oficiálne výsledky potvrdili víťazstvo vládnuceho konzervatívneho Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HDZ). Strana premiéra Andreja Plenkoviča, ktorá tiež patrí do EPP, získala 34,6 percenta hlasov a tým šesť kresiel v EP. Vyhrala už v parlamentných voľbách v apríli.

Druhá skončila ľavicovo-liberálna volebná koalícia pod vedením Sociálnodemokratickej strany Chorvátska (SDP) s takmer 26 percentami a štyrmi mandátmi. Po jednom poslancovi budú mať krajne pravicové Vlastenecké hnutie (DP) a ľavicovo-zelená strana Môžeme, ktoré sa do EP dostali po prvý raz. Na voľbách sa zúčastnilo 21,3 percenta chorvátskych voličov, čo je pokles oproti takmer 30 percentám z roku 2019.

V pobaltských krajinách víťazili konzervatívci

V trojici pobaltských krajín získali najviac hlasov vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) konzervatívne subjekty, ktoré patria do Európskej ľudovej strany(EPP). Informujú o tom správy z agentúry APA.

V Estónsku sa presadila konzervatívna Isamaa (Vlasť) s 21,50 percenta hlasov pred sociálnymi demokratmi (SDE), ktorých podporilo 19,30 percenta hlasov. Na treťom mieste bola s 17,90 percenta liberálna Estónska reformná strana, ktorú vedie premiérka Kaja Kallasová.

V Litve zvíťazil konzervatívny Vlastenecký zväz – Kresťanskí demokrati (TS-LKD), ktorý podľa predbežných výsledkov získal 21,33 percenta hlasov. Nasledovali sociálni demokrati s 18 percentami a Zväz roľníkov a zelených s 9,13 percenta.

V Lotyšsku skončila prvá strana Nová jednota (JV) so ziskom 25,07 percenta. Pravicovo populistická Národná aliancia (NA) mala 22,08 percenta pred Zväzom zelených a poľnohospodárov s 8,18 percenta hlasov.

Voľby do EP sa v členských krajinách EÚ konali od štvrtka 6. do nedele 9. júna. Vo štvrtok sa začali v Holandsku a vo väčšine členských krajín sa skončili v nedeľu. Do europarlamentu si občania Únie zvolili na obdobie piatich rokov 720 poslancov. Ich počet sa oproti predošlému funkčnému obdobiu zvýši o 15.

Najviac mandátov získali v Grécku a na Cypre ľudovci

V Grécku a na Cypre získali najviac hlasov vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) subjekty, ktoré patria do Európskej ľudovej strany (EPP). Na Malte získali zhodne po tri mandáty strany patriace do frakcie EPP a frakcie Socialistov a demokratov (S&D), informuje TASR podľa konečných výsledkov, ktoré v pondelok zverejnil Európsky parlament.

V Grécku vyhrala vládna strana Nová demokracia (ND) so ziskom 28,3 percenta hlasov. Druhá sa umiestnila opozičná Syriza, ktorú podporilo takmer 15 percent voličov. Tretia skončila socialistická strana PASOK s 12,8 percentami. Celkovo sa do EP dostalo päť gréckych politických subjektov. Volebná účasť v Grécku dosiahla 41,4 percenta. Ide o doposiaľ najnižšiu volebnú účasť vo voľbách do EP v Grécku.

Grécki poslanci obsadia v EP 21 kresiel. Sedem mandátov získali poslanci ND patriaci do EPP. Štyri kreslá obsadí Syriza, ktorá patrí k Ľavici (GUE/NGL), tri mandáty socialisti (S&D) a dva Európski konzervatívci a reformisti (ECR).

Na Cypre zvíťazilo Demokratické zhromaždenie (DISY) so ziskom 24,8 percenta hlasov, druhá je ľavicová Pokroková strana pracujúceho ľudu (AKEL). Jeden mandát v EP vôbec prvýkrát získal aj krajne pravicový Národný ľudový front (ELAM), všíma si agentúra AP. Po jednom mandáte získali ešte dva ďalšie cyperské politické subjekty. Cyperskí a maltskí poslanci obsadia v EP po šesť kresiel. Volebná účasť na Cypre dosiahla 58,9 percenta hlasov a na Malte 73 percent.