NEW YORK - Spojené štáty budú vo štvrtok na pôde OSN bojkotovať uctenie si pamiatky iránskeho prezidenta Ebráhíma Raísího, ktorý nedávno zahynul pri páde vrtuľníka v iránskom pohraničí s Azerbajdžanom.
Ako v noci na štvrtok informovala agentúra Reuters, 193-členné Valné zhromaždenie OSN sa už tradične schádza, aby vzdalo hold akémukoľvek lídrovi, ak zomrel počas vykonávania svojho mandátu. Súčasťou takéhoto zasadnutia sú aj prejavy o zosnulom.
archívne video
"V žiadnom prípade sa na tomto podujatí nezúčastníme," povedal pre Reuters nemenovaný americký diplomat. O plánoch na takýto bojkot Spojené štáty predtým neinformovali. Iránska misia pri OSN v New Yorku odmietla túto záležitosť komentovať.
Raísí (63) bol zvolený za prezidenta v roku 2021. Po nástupe do úradu nariadil sprísnenie mravnostných zákonov, potlačenie protivládnych protestov a na rokovaniach o iránskom jadrovom programe presadzoval nekompromisné postoje.
Podľa nemenovaného amerického diplomata by OSN v tejto situácii "mala stáť pri ľude Iránu, ktorý si nebude pripomínať svojho desaťročia trvajúceho utláčateľa". Argumentoval tiež, že Raísí bol zapletený do mnohých prípadov porušovania ľudských práv vrátane mimosúdnych popráv tisícov politických väzňov v roku 1988.
OSN si uctila pamiatku obetí už 20. mája minútou ticha
Zdroj dodal, že niektoré z najhorších zaznamenaných prípadov porušovania ľudských práv iránskych žien a dievčat sa udiali práve za Raísího vlády. Bezpečnostná rada OSN si uctila pamiatku obetí havárie vrtuľníka v iránskych horách minútou ticha už 20. mája. Zástupca veľvyslanca USA pri OSN Robert Wood sa vtedy "neochotne" postavil spolu so svojimi 14 kolegami, konštatoval Reuters.
V rovnaký deň Spojené štáty oficiálne vyjadrili sústrasť v súvislosti s Raísího smrťou, ale hovorca Bieleho domu pre otázky národnej bezpečnosti John Kirby v ten istý deň pripomenul, že "Raísí bol nepochybne muž, ktorý mal na rukách veľa krvi".
Administratíva prezidenta USA Joea Bidena bola za tieto prejavy sústrasti Iránu ostro kritizovaná niektorými republikánskymi členmi Kongresu. Vzťahy Iránu a USA sú historicky turbulentné a plné protichodných tendencií. Zatiaľ čo do roku 1979 išlo o vzťahy viac-menej spojenecké, po islamskej revolúcii ide o otvorene nepriateľský vzťah.
Raísí bol vnímaný ako potenciálny nástupca najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího. O život prišiel, keď vrtuľník, ktorým sa 19. mája vracal do Teheránu, v zlom počasí havaroval v horách na hranici s Azerbajdžanom.
