CARACAS - Venezuelský prezident Nicolas Maduro v stredu obvinil Spojené štáty z budovania "tajných vojenských základní" v regióne Esequiba v Guyane. Nachádzajú sa tam výdatné ložiská ropy a Venezuela si naň robí nároky. Informuje o tom agentúra AFP.
Venezuelská vláda má informácie, ktoré dokazujú, že na území regiónu Esequiba boli "zriadené tajné vojenské základne Južného veliteľstva (americkej armády)... a orgán (americkej Ústrednej spravodajskej služby) CIA", tvrdí Maduro. Dodal, že takéto základe sú "agresiou" voči obyvateľom južnej a východnej Venezuely. Podľa jeho slov boli vybudované na "prípravu eskalácie voči Venezuele". Maduro tiež povedal, že v Guyane "nevládne" tamojší prezident Irfaan Ali, ale "Južné veliteľstvo (americkej armády), CIA a spoločnosť ExxonMobil". Caracas si dlhodobo robí nároky na región Esequiba, ktorý tvorí približne dve tretiny územia susednej Guyany a žije v ňom 125.000 z celkovo 800.000 obyvateľov tejto krajiny. Venezuelská vláda začala podnikať aktívne kroky na získanie regiónu po roku 2015, keď tam firma ExxonMobil objavila obrovské ropné ložiská v mori. Esequibu pritom už vyše storočie spravuje Guyana.
Venezuelský parlament v marci jednohlasne prijal zákon, na základe ktorého by mal vzniknúť na území tohto regiónu federálny štát. Táto legislatíva bola vypracovaná po minuloročnom konzultačnom referende. V ňom sa podľa venezuelských úradov vyslovilo 95 percent voličov za pričlenenie Esequiby k Venezuele. Jeho dôveryhodnosť a výsledky spochybnili mnohí pozorovatelia. Južné veliteľstvo ozbrojených síl Spojených štátov spravuje v Guyane americký Úrad pre bezpečnostnú spoluprácu, ktorý slúži ako poradný orgán pre guyanskú armádu, vysvetľuje AFP. Guyana ako bývalá kolónia Británie a Holandska trvá na tom, že Esequiba je jej územie. Argumentuje, že hranicu regiónu určil arbitrážny tribunál v roku 1899. Venezuela však tvrdí, že rieka Essequibo na východe regiónu tvorí prirodzenú hranicu uznanú už v roku 1777. Obe krajiny sa vlani zaviazali, že na vyriešenie sporu o hranice nepoužijú silu. Sporom sa v súčasnosti zaoberá Medzinárodný súdny dvor v Haagu.
