VARŠAVA – Boje na Ukrajine trvajú už skoro dva roky. Po rôznych oficiálnych vyhláseniach ruského prezidenta Vladimira Putina, majú pádny dôvod na obavy Poľsko aj pobaltské štáty. U nášho severného suseda prebehol dokonca verejný prieskum, kde mali ľudia vyjadriť svoj názor, či sa na bojovom poli stretne Rusko proti NATO. Výsledok bol viac ako jasný.
archívne video
Putinova "špeciálna vojenská operácia" sa v priebehu tohto týždňa predĺži už na dva roky sústavných bojov. I keď sa Kremľu nepodarilo dobyť Kyjev a zvrhnúť prezidenta Zelenského, ruská armáda naďalej drží územia v južnej a východnej časti. Podľa portálu Wiadomości navyše riské zbrojenie naberá na obrátkach. "V nasledujúcich dvoch alebo troch rokoch musí byť Európa pripravená brániť sa, pretože Spojené štáty sa upriamujú do iných regiónov sveta," povedal ešte v decembri 2023 profesor Justin Bronk z britského Royal United Services Institute.
Prípravy
Pobaltské krajiny (Estónsko, Litva a Lotyšsko) podpísali v januári tohto roku dohodu, podľa ktorej sa majú na ich hraniciach s Ruskom a Bieloruskom stavať vojenské bunkre. Tieto opevnenia majú vytvárať tzv "Baltskú obrannú líniu". Ako vysvetlila námestníčka štátneho tajomníka ministerstva obrany Estónska Susan Lillevaliová, hlavným cieľom tejto iniciatívy je odradiť Rusko od možného útoku.
Vojna na juhovýchodnej poľskej hranici trvá takmer dva roky. Do popredia sa čoraz častejšie dostáva, i keď v tejto chvíli skôr nepredstaviteľná, teória, že Putin môže chcieť do niekoľkých rokov zaútočiť aj na NATO, pričom by to spravil práve cez pobaltské štáty alebo Poľsko, ktoré sú členmi spoločenstva.
Trump by nepomohol
"Európa má tri až päť rokov na to, aby sa pripravila na rekonštrukciu ruských vojenských spôsobilostí, ktoré sa stanú vážnou hrozbou pre východné krídlo NATO. Platí to najmä pre východnú hranicu Estónska," vyjadrila sa estónska premiérka Kaja Kallasová v rozhovore pre britský denník The Times. Domnieva sa, že udržať jednotu NATO je čoraz ťažšie a poukazuje na to, že niektoré západné krajiny vykazujú známky vojnovej únavy. Problém vidí aj v osobe Donalda Trumpa, o ktorom prehlásila, že jeho možný návrat do prezidentského kresla "oslabuje odstrašujúci účinok NATO".
Podľa prieskumu Pollster Research Institute, ktorý bol zrealizovaný dňa 11. februára 2024 na vzorke 1060 dospelých občanov Poľska, sa až 56 percent z nich obáva, že Rusko môže skutočne v priebehu niekoľkých rokov zaútočiť na niektorého člena NATO. Opačného názoru bolo 32 percent opýtaných. Tých, čo odpovedalo "neviem", bolo 12 percent. Prieskum prebehol online formou CAWI (Computer Assisted Web Interviewing).
"V euroatlantickom regióne existuje skutočná hrozba pre mier a spôsob, ako ho udržať, je účinné vojenské, konvenčné a jadrové odstrašovanie. To znamená pripravenosť na najhorší scenár, teda vojnu s Ruskom," povedal bývalý zástupca veliteľa síl NATO v Európe generál Richard Shirreff.
