Júl bol najteplejším mesiacom v histórii meraní: Priemerná teplota bola takmer sedemnásť stupňov Celzia

Tohtoročný júl bol o 0,33 stupňa Celzia teplejší než júl v roku 2019, keď priemerná teplota dosahovala 16,63 stupňa Celzia. To bolo dovtedajšie maximum. "Tento mesiac bol o 0,72 stupňa Celzia teplejší než priemer pre júl v rokoch 1991-2020," uvádza Copernicus. Teplota v júli 2023 bola tiež v priemere o 1,5 stupňa vyššia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Copernicus dodáva, že celosvetový priemer pre rok 2023 je tretí najvyšší v histórii meraní. Priemerná teplota je tento rok zatiaľ o 0,43 stupňa Celzia vyššia než bol priemer medzi rokmi 1991-2020.

Horúčavy sprevádzali požiare

Tento rok počas júla na celom svete zaznamenali vlny horúčav a požiare. "Vlny horúčav zaznamenali vo viacerých regiónoch na Severnej pologuli vrátane južnej Európy. Vyššie ako priemerné teploty sa vyskytli aj v niekoľkých juhoamerických krajinách a v okolí Antarktídy," uvádza Copernicus. Z dôvodu globálneho otepľovania, ktoré od konca 19. storočia dosiahlo 1,2 stupňa Celzia, budú vlny horúčav ešte intenzívnejšie a dlhšie a budú sa vyskytovať častejšie. Rovnako silnejšie budú aj iné extrémne prejavy počasia ako sú búrky a povodne.

Strašné následky

Monitorovacia služba EÚ okrem toho poukazuje na to, že teplota hladiny oceánov dosiahla 30. júla 20,96 stupňa Celzia, čo je tiež zatiaľ najviac. Predchádzajúci rekord bol zaznamenaný v marci 2016, keď teplota hladiny oceánov dosiahla 20,95 stupňa Celzia. "Boli sme svedkami toho, ako celosvetová teplota vzduchu a hladiny oceánov dosiahla v júli nové rekordy. Tieto rekordy majú strašné následky pre ľudí i planétu," uviedla námestníčka riaditeľa služby Copernicus Samantha Burgessová. "Aj keď to je len dočasné, stále to potvrdzuje naliehavosť vyvíjať ambiciózne úsilie s cieľom znižovať celosvetovo emisie skleníkových plynov, ktoré sú hnacou silou týchto rekordov," dodáva Burgessová.