ŠTOKHOLM/HELSINKI - Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg už počas tohto týždňa symbolicky zapózoval s vlajkami Švédska a Fínska po tom, ako obidve krajiny ohlásili kladnú odpoveď na vstup do severoatlantickej aliancie. Ich názor po rokoch neutrality zmenilo veľmi pravdepodobne dianie na Ukrajine a my sa teraz pozrieme na to, čo by znamenalo pripojenie týchto dvoch krajín do NATO z hľadiska vojenskej sily,
archívne video
Budúci arzenál, ktorý môže obohatiť spolok NATO, si zobral na paškál portál Visegrad 24 na sociálnej sieti Twitter a rozhodne nejde o malú armádnu injekciu pre alianciu.
Fínsko má viac jednotiek, Švédsko zas obrnených vozidiel
Už pri prvotnom pohľade na tabuľku je jasné, že Fínsko podporí NATO výrazne hlavne aktívnymi jednotkami a jednotkami v rezervách, ktorých je dohromady vyše 250-tisíc. Sú však smery, kde má Švédsko navrch. Ide napríklad o počet obrnených vozidiel, ktorých majú tri korunky viac ako tisíc a tiež počet helikoptér je jednoznačne rozhodujúci v prospech Švédska.
Tanky, stíhačky, delostrelectvo...
Približne stovkou tankou sa môže pochváliť každá z krajín a rovnako je to aj v prípade bojových lietadiel. Rozdiel je opäť v prípade delostrelectva, ktorým sa Fínsko môže pochváliť v počte 672, pričom Švédsko má vo vlastníctve asi len polovičný počet týchto delostreleckých jednotiek.
Obe krajiny už žiadosti podali
Fínsko a Švédsko v stredu oficiálne podali svoje žiadosti o členstvo v Severoatlantickej aliancii, oznámil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Informuje na základe správy agentúry AP.
"Vrelo vítam požiadavku Fínska a Švédska a vstup do NATO. Ste našimi najbližšími partnermi... Je to dôležitá udalosť pre našu bezpečnosť," uviedol Stoltenberg pre novinárov po tom, ako mu veľvyslanci oboch severský krajín doručili žiadosti. "Všetci spojenci súhlasia, že rozšírenie NATO je dôležité. Všetci súhlasíme, že sa musíme spojiť a že ide o historickú chvíľu, ktorej sa musíme chopiť," uviedol Stoltenberg v sídle NATO v Bruseli.
Fíni aj Švédi odmietajú jadrové zbrane
Fínsko nechce, aby NATO umiestnilo na jeho území jadrové zbrane alebo tam založilo vojenskú základňu, a to ani keď sa Fínsko stane členom Aliancie. Uviedla to fínska premiérka Sanna Marinová v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera, ktorý bol zverejnený vo štvrtok. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
Podľa Marinovej nebola otázka týkajúca sa rozmiestnenia jadrových zbraní alebo otvorenia vojenskej základne NATO vo Fínsku súčasťou rokovaní o členstve medzi Helsinkami a Alianciu. "Nemyslím si ani, že existuje záujem v súvislosti s rozmiestnením jadrových zbraní alebo otvorením základne NATO vo Fínsku," uviedla fínska premiérka.
Podobne sa pritom vyjadrila aj švédska premiérka Magdalena Anderssonová, ktorej krajina rovnako ako Fínsko požiadala o vstup do Severoatlantickej aliancie. Anderssonová uviedla, že ani Švédsko nechce, aby na jeho území bola stála základňa NATO alebo jadrové zbrane.
