Martin Luther King s rodinou.
WASHINGTON - Spojené štáty si 4. apríla pripomenú 40. výročie zavraždenia Martina Luthera Kinga, a to v čase, keď sa prvý čierny kandidát uchádza o najvyšší post v Bielom dome, čím napĺňa sen bojovníka za ľudské práva a rasovú rovnosť.
V roku 1968 zavraždili v Memphise jedinou strelou do hlavy baptistického kazateľa Martina Luthera Kinga, 39-ročného laureáta Nobelovej ceny za mier za rok 1964. Záhada jeho zavraždenia zostala celé roky nevysvetlená. Kingovho vraha Jamesa Earla Raya odsúdili na 99 rokov väzenia. Ray sa vopred k vražde priznal, potom tvrdil, že je nevinný. Dodnes nie je jasné, či konal na vlastnú päsť, alebo za ním stála nejaká skupina. Záhadné je aj to, ako sa odsúdencovi mohol podariť útek zo štátnej väznice v štáte Missouri.
King bol počas svojho života neúnavný, charizmatický bojovník za ľudské práva a rasovú rovnosť a po smrti sa stal martýrom. Známym sa stal v roku 1955, keď organizoval bojkot verejnej dopravy v Montgomery potom, ako Rosa Parksová odmietla uvoľniť miesto v autobuse bielemu cestujúcemu. Kampaň nakoniec viedla k zrušeniu rasovej segregácie na vnútroštátnych autobusových linkách USA. King organizoval pokojné protestné pochody s cieľom dosiahnuť reformu zákonov týkajúcich sa občianskych slobôd.
Vrcholom jeho angažovanosti bolo jeho slávne vystúpenie vo Washingtone v roku 1963, v ktorom 250 000 účastníkom zhromaždenia povedal: "Mám taký sen, že jedného dňa ... synovia bývalých otrokov a synovia bývalých majiteľov otrokov budú schopní spoločne zasadnúť za stôl bratstva... a že moje štyri malé deti budú raz žiť v národe, ktorý ich nebude posudzovať podľa farby ich pokožky, ale podľa ich charakteru.“
King bol počas svojho života neúnavný, charizmatický bojovník za ľudské práva a rasovú rovnosť a po smrti sa stal martýrom. Známym sa stal v roku 1955, keď organizoval bojkot verejnej dopravy v Montgomery potom, ako Rosa Parksová odmietla uvoľniť miesto v autobuse bielemu cestujúcemu. Kampaň nakoniec viedla k zrušeniu rasovej segregácie na vnútroštátnych autobusových linkách USA. King organizoval pokojné protestné pochody s cieľom dosiahnuť reformu zákonov týkajúcich sa občianskych slobôd.
Vrcholom jeho angažovanosti bolo jeho slávne vystúpenie vo Washingtone v roku 1963, v ktorom 250 000 účastníkom zhromaždenia povedal: "Mám taký sen, že jedného dňa ... synovia bývalých otrokov a synovia bývalých majiteľov otrokov budú schopní spoločne zasadnúť za stôl bratstva... a že moje štyri malé deti budú raz žiť v národe, ktorý ich nebude posudzovať podľa farby ich pokožky, ale podľa ich charakteru.“
