VARŠAVA - V skupine migrantov, ktorí sú už dlhšie ako dva týždne zablokovaní na hranici medzi Poľskom a Bieloruskom, umiera päťdesiatdvaročná žena, ktorá okamžite potrebuje pomoc, apelovala v stredu na poľskú vládu prostredníctvom sociálnych sietí poľská nadácia Ocalenie (Spása). Jej pracovníci sa nachádzajú v blízkosti skupiny 32 utečencov, pravdepodobne Afgancov. Na poskytnutie pomoci skupine Varšavu vyzval Európsky súd pre ľudské práva, informovala agentúra Reuters.
VIDEO Dráma na poľsko-bieloruských hraniciach: Uviaznutých Afgancov nechce pustiť ani jedna strana!
"Päťdesiatdvaročná pani Gulová o chvíľu zomrie pred zrakmi svojich piatich detí. Záchrana je nutná hneď teraz!" zdôraznila nadácia podľa denníka Gazeta Wyborcza. Predseda nadácie Piotr Bystrianin denníku povedal, že žena má vážne problémy s obličkami, pľúcami a chrbticou. "Je nevyhnutné, aby k nej okamžite pustili lekára a nechali ju previezť do nemocnice. Ale až doteraz príslušníci poľských silových zložiek nepustili k migrantom sanitky a ľudí, ktorí chceli pomôcť," povedal.
Na rôzne ťažkosti sa sťažuje už 25 z 32 utečencov, ktorí nemajú ani prístup k čistej vode a naposledy dostali niečo na jedenie - chlieb - od bieloruských pohraničníkov v utorok, dodal denník. Nadácia sa obracia priamo na vládu, pretože o osude skupiny migrantov sa rozhoduje na najvyšších miestach, povedala agentúre AFP hovorkyňa nadácie Kalina Czarnogová.
Pohraničníci a vojaci na mieste bránia aktivistom v prístupe, ktorí sa tak s migrantmi pokúšajú dohovárať megafónmi a transparentami, v čom sa im ale polícia často snažila zabrániť. Nedovoľuje im ani odovzdať jedlo a vybavenie utečencom, na ktoré čím ďalej horšie dolieha chladné a daždivé počasie.
Nesie Bielorusko zodpovednosť?
Poľská vláda tvrdí, že migranti sa nachádzajú na bieloruskej strane hranice, a teda jedine Bielorusko nesie zodpovednosť za danú situáciu. Poľský premiér Mateusz Morawiecki zdôraznil, že bieloruské úrady zabránili odovzdaniu poľskej humanitárnej pomoci poslanej migrantom.
Skupina migrantov nedobrovoľne táborí neďaleko poľskej dediny Usnarz Górny, blízko ktorej sa pokúsila do Poľska dostať z Bieloruska. Bieloruskí vojaci skupinu nechcú pustiť späť, zatiaľ čo poľskí pohraničníci migrantom bránia vo vstupe do Poľska. Avšak poľská vláda aspoň na miesto vypravila konvoj s pomocou, v ktorej sú okrem iného stany, prikrývky a elektrické generátory.
Morawiecki včera potvrdil informácie, že Bielorusi odovzdaniu tejto pomoci bránia. "Skutočne... k nášmu úžasu bolo prijatie poľskej humanitárnej pomoci úplne odmietnuté. Sú to ľudia, ktorí sú na bieloruskom území, takže za nich plne zodpovedá Bielorusko," povedal podľa agentúry PAP premiér.
Európsky súd pre ľudské práva nariadil Poľsku poskytnúť pomoc
Európsky súd pre ľudské práva v stredu oznámil, že Poľsku nariadil, aby všetkým žiadateľom o azyl poskytlo jedlo, vodu, oblečenie, primeranú zdravotnícku starostlivosť a ak to bude možné, tiež dočasné prístrešia. Rovnakú požiadavku adresoval tiež lotyšskej vláde. Pri lotyšsko-bieloruských hraniciach sa ocitla v podobnej situácii iná skupina utečencov. Súd ale upresnil, že jeho rozhodnutie nemá byť vykladané tak, že Poľsku a Lotyšsku nariaďuje vpustenie migrantov na ich územie.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov a komisárka Rady Európy pre ľudské práva naopak Varšavu vyzvali, aby skupinku migrantov vpustila do krajiny. "Zatlačovať ľudí späť, odopierať im prístup k azylovému konaniu a jednoducho ich ponechať v núdzi nemôže byť reakciou členského štátu Rady Európy, ktorý je zaviazaný európskym dohovorom o ľudských právach, dohovorom o utečencoch a ďalšími medzinárodnými záväzkami o dodržiavaní ľudských práv," uviedla podľa AFP komisárka Dunja Mijatovičová.
Poľsko však migrantov odmieta vpustiť, pretože by to podľa premiéra Morawieckého znamenalo podľahnúť vydieraniu bieloruského režimu.
Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko obviňujú bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka z organizovania terajšej migračnej krízy na bieloruských hraniciach. Na konci mája Lukašenko oznámil, že Minsk už nebude brániť migrantom v ceste do Európskej únie. Podľa Poľska a pobaltských štátov, ale aj podľa EÚ, sa chce Lukašenko vyvolaním migračnej vlny pomstiť za sankcie prijaté proti jeho režimu kvôli tvrdému potláčaniu opozície a porušovaniu občianskych práv v krajine. Litva a Poľsko oznámili, že postavia na svojich hraniciach ploty, s ktorých pomocou ilegálnu migráciu zastavia.
