BRATISLAVA - Desaťtisíce Slovákov zdieľali články s tvrdeniami britského vedca a bývalého viceprezidenta spoločnosti Pfizer Michaela Yeadona, podľa ktorého sa pandémia v podstate končí, vakcíny netreba, pretože väčšina ľudí aj tak nie je na vírus náchylná a PCR testy vykazujú falošnú pozitivitu. Tieto tvrdenia sú však buď nepravdivé, alebo nepodložené. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Slovenská stránka sknews.sk zverejnila 26. novembra 2020 článok s titulkom "Vakcíny netreba, pandémia sa končí! Oznámil bývalý viceprezident spoločnosti Pfizer!". V príspevku boli citované či parafrázované tvrdenia Michaela Yeadona. Článok na sknews.sk bol preloženou a skrátenou verziou pôvodného článku uverejneného na stránke lifesitenews.com z 23. novembra 2020 a na Facebooku ho zdieľalo viac ako 16.400 používateľov. Yeadon na svojom LinkedIn profile uvádza, že od roku 1995 pracoval ako Chief Scientific Officer oddelenia alergologického a respiračného výskumu spoločnosti Pfizer. Od roku 2006 mal pracovať aj ako viceprezident spoločnosti. Spoločnosť Pfizer pre AFP potvrdila, že Yeadon bol jej zamestnancom, ale nepotvrdila, či pôsobil na uvedených pozíciách a ako dlho v spoločnosti pracoval.
Yeadonove tvrdenia o tom, že pandémia sa končí, sa vzťahujú ku kontextu Spojeného kráľovstva. V Británii a ani inde sa však pandémia, ktorá usmrtila viac ako 1,5 milióna ľudí, nekončí. V priebehu októbra a novembra zaznamenala Británia vôbec najviac nových prípadov COVID-19 od začiatku pandémie s dennými prírastkami presahujúcimi 25.000 nakazených, čo dokazujú napríklad dáta z americkej Univerzity Johnsa Hopkinsa. Podľa nich nové prípady pribúdajú aj v strednej Európe či v USA.
Viacerí slovenskí či medzinárodní experti sa preto zhodujú, že očkovanie je najlepším nástrojom na spomalenie až zastavenie šírenia pandémie. O dôležitosti vakcinácie hovorí nielen infektológ Pavol Jarčuška, ale napríklad Akiko Iwasaki, špecialista na imunitu z Yalovej univerzity v USA, podľa ktorého musí byť kolektívna imunita založená na bezpečnej a efektívnej vakcinácii. Na schvaľovanie a bezpečnosť vakcín dohliada v Európskej únii (EÚ) Európska lieková agentúra (EMA). Celý vývoj vakcíny na COVID-19, okolnosti jej používania a rôzne typy vakcín, ktoré sú v rámci EÚ schvaľované, sú podrobne popísané na webe Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).
Nepodložené tvrdenie
Nepodložené je Yeadonovo tvrdenie, že PCR testy vykazujú priveľa falošne pozitívnych, pretože nerozlišujú medzi aktívnym a neaktívnym vírusom. Robert Shmerling, vedúci editor Harvard Health Publishing, tvrdí, že falošne pozitívny výsledok pri PCR testoch je len veľmi zriedkavý, pričom najčastejšie k tomu dochádza kontamináciou vzoriek. Tvrdenie, že PCR testy na nový koronavírus môžu identifikovať aj iné druhy koronavírusov, je nepravdivé. Profesor John Mathews, austrálsky epidemiológ z University of Melbourne, pre AFP uviedol: "Tvrdenie, že test PCR nedokáže rozlíšiť covid od iných vírusov, je nepravdivé, pretože RNA je pre každý vírus špecifická a PCR test na nový koronavírus nevyhodnotí pozitívne výsledok steru od ľudí infikovaných inými vírusmi."
Za značne špekulatívne sa dá označiť aj Yeadonovo tvrdenie, že časť populácie je voči SARS-CoV-2 aj imúnna, lebo v populácii cirkulujú príbuzné koronavírusy. Health Feedback, factcheckingový portál zameraný na vyvracanie vedeckých dezinformácií, označil Yeadonove tvrdenia o krížovej či komunitnej imunite za nepresné. Yeadon svoje domnienky o tom, že 30 percent populácie je imúnnych voči SARS-CoV-2, dokladá závermi štúdie "Selective and cross-reactive SARS-CoV-2 T cell epitopes in unexposed humans" publikovanej vo vedeckom časopise Science. No skupina 26 autorov danej štúdie je pri interpretácii dát a svojich poznatkov podľa AFP mimoriadne opatrná.
Štúdia síce pripúšťa hypotézu, že existuje skupina ľudí, ktorá, aj keď nebola v minulosti infikovaná vírusom SARS-CoV-2, si nesie pamäťové T-bunky HCoV CD4+, ktoré môžu rozoznať aj časti vírusu spôsobujúceho COVID-19. Nie je však jasné, odkiaľ títo ľudia dané bunky majú. V závere štúdie autori píšu: "Na základe týchto údajov je možné predpokladať, že už existujúce krížovo reagujúce HCoV CD4+ T-pamäťové bunky môžu u niektorých darcov byť prispievajúcim faktorom k variáciám priebehu ochorenia COVID-19, avšak v súčasnosti sú tieto závery vysoko špekulatívne."
