WASHINGTON – Znovuzvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA by podľa všetkého viedlo k ďalšiemu zhoršeniu vzájomných vzťahov medzi Washingtonom a Berlínom. V rozhovore o nemecko-amerických vzťahov to krátko pred prezidentskými voľbami v Spojených štátoch povedal Florian Böller, profesor politických vied, ktorý pôsobí na Technickej univerzite v meste Kaiserslautern.
Trumpova administratíva sa v mene motta "America First" (Amerika na prvom mieste) riadi nacionalistickou a unilaterálnou stratégiou, približuje Böller, ktorý sa zameriava predovšetkým na zahraničnú politiku Spojených štátov a transatlantické vzťahy. Prejavuje sa to v jednostrannom vypovedaní zmlúv, konaní krajiny na vlastnú päsť či vystúpením z medzinárodných organizácií. Ako príklad analytik uvádza oznámenie Spojených štátov z júla, že vystupujú zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) – a to práve uprostred celosvetovej pandémie COVID-19. Tento krok nadobudne účinnosť 6. júla 2021.
"Takéto chápanie medzinárodnej politiky nie je len zjavným porušením zahraničnopolitických tradícií USA po konci druhej svetovej vojny, ale je aj v rozpore so základnou orientáciou zahraničnej a bezpečnostnej politiky Nemecka, ktorá je pevne ukotvená v Európe a v rámci transatlantického spoločenstva zdieľajúceho rovnaké hodnoty," varuje Böller. Hlavné konflikty v bilaterálnych vzťahoch medzi Nemeckom a USA je možné opísať pojmom "nespoľahlivosť", opisuje riaditeľ Atlantickej akadémie Porýnie-Falcko David Sirakov. Odstúpenie od Parížskej klimatickej dohody či avizované vystúpenie z WHO sú znakom, že na prísľuby Washingtonu sa už nie je možné spoľahnúť tak ako v minulosti.
"Trumpova administratíva nemá v zásade žiaden záujem o dlhodobé inštitúcie, ako napríklad o NATO. Trumpovi ide o krátkodobé víťazstvá a dohody, a nie o dlhodobú spoluprácu založenú na dôvere," tvrdí Böller. "Zdá sa, že Trumpovo správanie práve vo volebnom roku slúži jedinému cieľu – byť znova zvolený," dodáva.
Trump sa orientuje skôr na autokratov
Sirakov navyše upozorňuje na to, že Trump sa orientuje skôr na autokratov, ako napríklad na ruského prezidenta Vladimira Putina, čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga či severokórejského vodcu Kim Čong-una, a svojich blízkych partnerov, naopak, zaznáva. "Populisti ako Trump konajú vnútorne i navonok polarizujúco," konštatuje.
Ak niečo vôbec funguje dobre medzi USA a Nemeckom, tak sú to vzťahy na pracovnej úrovni - čiže na nižšej úrovni, než predstavujú vrcholné vládne kruhy, domnieva sa Böller. Spoľahlivých partnerov s USA však podľa neho Nemecko ani iné európske krajiny často nenachádzajú ani v tejto sfére. Ako príklad uvádza situáciu, keď mnohé posty na americkom ministerstve zahraničných vecí zostávali dlho neobsadené, čo sťažovalo spoločnú koordináciu a konzultácie pri sporných otázkach.
"Nemecká strana sa dlho spoliehala na to, že by bolo možné pokračovať v dialógu s tradicionalistami na ministerstve zahraničia a v Senáte a týmto spôsobom zmierniť Trumpov ničivý štýl politiky," ozrejmuje. Táto nádej však z veľkej časti zlyhala, čo súvisí i s tým, že Trump má Republikánsku stranu pevne pod kontrolou a dokonca i skúsení senátori kritizovali prezidentovu zahraničnú politiku len vo výnimočných prípadoch. Ďalším dôvodom je, že mnohí zo spomínaných tradicionalistov už medzičasom nie sú v úrade, ako napríklad šéf senátneho výboru pre zahraničné záležitosti Bob Corker či zosnulý republikánsky senátor John McCain, uzatvára analytik.
Prezidentské voľby v Spojených štátoch amerických sú naplánované na 3. novembra. Voliči budú rozhodovať o tom, či súčasný prezident Donald Trump zostane v Bielom dome ďalšie štyri roky. Trumpovým vyzývateľom je demokratický kandidát Joe Biden, ktorý bol viceprezidentom v ére úradovania prezidenta Baracka Obamu (2009-2017). Trump je v poradí 45. americkým prezidentom.
