WASHINGTON - Rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa stiahnuť vojenské jednotky z Nemecka, sa dostalo v USA pod paľbu kritiky - a to nie len u opozičných demokratov. Kongres by mohol Trumpove plány zhatiť, ale tu bude záležať aj na tom, ako sa k tomu postavia republikáni.
Americká vláda chce z Nemecka stiahnuť takmer 12-tisíc vojakov, čo naráža na odpor nie len v Európe, ale aj na druhej strane Atlantiku. Konzervatívny poslanec a bývalý kandidát na prezidenta Mitt Romney nazval toto rozhodnutie ako "vážnu chybu" a "ranou do tváre priateľa aspojenca" Nemecka.
"Je to darček pre Rusko," napísal na Twitteri vnútrostranícky kritik Donalda Trumpa. "Tento krok môže byť z vnútropolitického hľadiska krátkodobo dobre prijatý," napísal Romney s ohľadom na blížiace sa prezidentské voľby. "Ale následky budú z dlhodobého hľadiska škodiť záujmom USA."
Demokratická senátorka Dianne Feinstein na Twitteri napísala, že prítomnosť USA v Nemecku je "základným pilierom" amerických vzťahov so spojencami v NATO v Európe. "Mali by sme tieto vzťahy posilniť a nie oslabiť."
Rozhodnutie oznámil minister obrany
Minister obrany Mark Esper predtým oznámil, že Spojené štáty stiahnu z Nemecka približne 11 900 vojakov. Počet vojakov sa zníži z približne 36 000 na 24 000 vojakov. Kým takmer 5600 vojakov sa má premiestniť do iných krajín NATO, okolo 6400 vojakov sa vráti do Spojených štátov.
Podľa nemeckej spolkovej vlády sa odsun dotkne najmä mesta Stuttgart v Bádensku-Württembersku, Vilsecku v Bavorsku a Spangdahlemu v Porýní-Falcku. Okrem toho bude americké regionálne velenie US European Command (Eucom) preložené zo Stuttgartu do belgického Monsu.
Zasiahnuť môže Kongres
Plán na odsun by však mohol ešte stále stopnúť americký Kongres. Obe jeho komory, Snemovňa reprezentantov a Senát musia ešte schváliť spoločný rozpočet na obranu. Keď tam budú presne zakotvené počty vojakov pre Nemecko, bude mať Trump zviazané ruky. V posledných dňoch sa toto však stalo trochu menej pravdepodobné, pretože republikánsky senát sa vzdal nesúhlasu s presunom - zamietnutý bol dodatok senátora Romneyho, ktorý by Trumpovi zakazoval sťahovať jednotky.
Plánované stiahnutie vojakov kritizoval nielen predstaviteľ Utahu, ktorý je nepriateľom prezidenta, ale aj Trumpov dôverník Lindsey Graham. Ostatní republikánski senátori tiež neprejavili veľké nadšenie.
V Snemovni reprezentantov majú však väčšinu demokrati. Keď budú rokovať so Senátom o vojenskom rozpočte, mali by trvať na tom, aby stiahnutie jednotiek zostalo bez finančných prostriedkov. Môžu len dúfať, že sa k nim potom pridajú a podporia ich kritickí republikánski senátori. Časový horizont rozhodnutia je stále otvorený.
Keďže vojenský rozpočet sa plánuje pre budúci rok, mal by byť prijatý ešte tento rok, pravdepodobne pred prezidentskými voľbami 3. novembra. Preloženie vojsk a presun amerického regionálneho velenia do Belgicka by z logistických dôvodov malo trvať roky.
Prečo to Trump robí?
Čiastočným stiahnutím vojakov chce americký prezident postrestať Nemecko za nedostatočné výdavky na obranu, píše spiegel.de.
Spojenci by mali do roku 2024 minúť na obranu každoročne aspoň dve percentá z hrubého domáceho produktu. Taký je cieľ NATO. V roku 2019 však Nemecko dalo na obranu len 1,38 percenta - i keď sa výdavky v posledných rokoch výrazne zvýšili.
Už v lete 2019 vtedajší veľvyslanec USA v Nemecku Richard Grenell hrozil stiahnutím amerických vojsk, ak spolková vláda nevyhovie americkej žiadosti. Teraz to vyzerá tak, akoby Trump a jeho bezpečnostný poradca Richard O'Brien vypracoval plán odsunu vojsk - ako pomstu Angele Merkelovej.
