TRIPOLIS - Pri výbuchoch nášľapných mín alebo iných výbušných zariadení, ktoré boli nastražené v južnej časti líbyjskej metropoly Tripolis, bolo od začiatku júna zabitých alebo zranených viac ako 100 ľudí vrátane mnohých civilistov.
Podľa agentúry AFP o tom v nedeľu vo svojej správe informovala Misia OSN v Líbyi (UNSMIL), ktorá spresnila, že výbušné zariadenia boli v južnej časti Tripolisu nastražené v domoch alebo ich okolí. Armáde vernej vláde národnej jednoty (GNA) sa začiatkom júna po viac ako roku bojov s jednotkami bojujúcimi na strane maršala Chalífu Haftara znovu podarilo získať kontrolu nad Tripolisom i jeho predmestiami. Následne GNA, ale aj OSN a organizácia Human Rights Watch (HRW) obvinili Haftarove sily, že v štvrtiach na juhu Tripolisu nastražili míny. HRW nedávno uviedla, že protipechotné míny, ktoré tam boli objavené v máji, boli "ruského a sovietskeho pôvodu".
Dočasná vyslankyňa OSN pre Líbyu Stephanie Williamsovou v nedeľu v Ríme na stretnutí s predsedom GNA Fajízom Sarrádžom vyjadrila veľké znepokojenie aj v súvislosti so správami, že na ropné zariadenia v Líbyi sa presunuli "žoldnieri mnohých národností". Williamsová reagovala na informáciu z piatku, keď líbyjská štátna spoločnosť National Oil Corporation uviedla, že na najväčšie ropné pole v Líbyi - aš-Šarára -, ležiace na východe krajiny, vstúpili ruskí a ďalší zahraniční žoldnieri.
Agentúra AFP dodala, že aš-Šarára je pod kontrolou síl lojálnych maršalovi Haftarovi podporovanému Ruskom. Williamsová poznamenala, že pre prítomnosť žoldnierov "hrozí", že táto oblasť tzv. ropného polmesiaca sa zmení na "bojové pole". V Líbyi vypukol chaos po povstaní z roku 2011, ktoré leteckými údermi podporila aj vojenská aliancia NATO. Toto povstanie viedlo k pádu dlhoročného režimu líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího, k jeho smrti, ale aj k boju o moc v krajine.
Momentálne má Líbya dve navzájom si konkurujúce vlády: jednu (GNA) v Tripolise s podporou OSN a druhú v meste Tobruk na východe krajiny, za ktorou stojí maršal Haftar. V sobotu Sarrádž v Ríme rokoval s talianskym premiérom Giuseppem Contem, s ktorým sa zhodli, že riešenie líbyjského konfliktu nemôže byť vojenské.
