Prvá oficiálna fotografia Sputnika I. (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Pred 50 rokmi, 4. októbra 1957, vypustili z kozmodrómu Bajkonur prvú umelú družicu Zeme – Sputnik, s označením PS 1. Bol to začiatok novej etapy aj v poznávaní fyzikálnych javov uskutočňujúcich sa v okolí Zeme, ktoré nebolo dovtedy možné sledovať z jej povrchu.
Predmetom výskumu kozmickej fyziky boli najmä mechanizmy produkcie, urýchľovania a transportu častíc slnečného vetra a ich strát v zemskej magnetosfére. Vedci uskutočnili aj planetárne výskumy. Nielen v okolí Zeme, ale aj v okolí iných planét totiž existujú bezzrážkové rázové vlny a rázové vlny v medziplanetárnom prostredí, ktoré sú ovplyvňované hlavne Slnkom. Konkrétne prostredníctvom slnečných erupcií a tzv. výronov koronálnej hmoty, ktorá spôsobuje silné zmeny magnetických polí ako aj napr. magnetosférické búrky.
Do tohto výskumu sa zapojili aj slovenskí vedci. Pred 30 rokmi (24. septembra 1977) štartovala na sovietskej družici Interkozmos-17 do kozmu prvá aparatúra, ktorá úspešne merala toky gama žiarenia a neutrónov v okolí Zeme. Jej elektronickú časť vyvinuli pracovníci Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied (SAV) spolu s Technickou univerzitou Košice.
Po roku 1990 sa vedecké kontakty ÚEF SAV, ako i účasť na medzinárodných kozmických experimentoch rozšírili. Výsledkom boli projekty družice Prognoz-8, Prognoz-10 (Interšok), Interball, Magion. Dnes ÚEF SAV spolupracuje na projektoch Európska agentúra pre vesmír (ESA) i NASA. Košickí vedci sa podieľali aj na vývoji írskeho prístroja NUADU, inštalovaného na čínsko-európsku družicu DOUBLE STAR. Nuadu poskytoval v období od júla 2004 do augusta 2007 podrobné merania energetických neutrálnych častíc, ktoré sú produkované v geokoróne. Ide v podstate o „diaľkový prieskum“ stavu blízkeho okolia Zeme a o sledovanie geomagnetických búrok.
Pokračovaním niektorých už skorších výskumov bude na budúci rok aj časticové meranie so spoluúčasťou Grécka a Ruska v projekte SPEKTR-R. „Chystá sa tiež štart rakety v severnom Nórsku, na ktorej uskutočnia aj výskum tzv. jemnej štruktúry vysypávania elektrónov do zemskej atmosféry. Aparatúru na tento účel sme vyvinuli v spolupráci s kolegami v Grécku. Jestvujú určité vyhliadky na našu participáciu v projektoch NASA s názvom SOLAR ORBITER a tiež v ruskom projekte HELIOSOND. Ide o projekty, ktoré by mali merať v pozícii podstatne bližšie k Slnku než je orbita Zeme, čo by pre merania slnečných neutrónov a gama žiarenia bola obrovská nová šanca. Potenciálnou možnosťou je aj čínsky projekt Kua Fu orientovaný na výskum efektov kozmického počasia,“ uviedol Karel Kudela, vedúci Oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV.
Zároveň dodal, že potenciál slovenských vedcov by sa nemal stratiť len preto, že pochádzajú z malej krajiny. Prízvukoval, že existujú oblasti kozmickej fyziky s praktickým dosahom, v ktorom môžu uplatniť svoje skúsenosti a znalosti. "Preto je dôležité, aby naša krajina držala kontakty s poprednými pracoviskami kozmického výskumu v zahraničí aj v nasledujúcich rokoch“, povedal Kudela.
Do tohto výskumu sa zapojili aj slovenskí vedci. Pred 30 rokmi (24. septembra 1977) štartovala na sovietskej družici Interkozmos-17 do kozmu prvá aparatúra, ktorá úspešne merala toky gama žiarenia a neutrónov v okolí Zeme. Jej elektronickú časť vyvinuli pracovníci Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied (SAV) spolu s Technickou univerzitou Košice.
Po roku 1990 sa vedecké kontakty ÚEF SAV, ako i účasť na medzinárodných kozmických experimentoch rozšírili. Výsledkom boli projekty družice Prognoz-8, Prognoz-10 (Interšok), Interball, Magion. Dnes ÚEF SAV spolupracuje na projektoch Európska agentúra pre vesmír (ESA) i NASA. Košickí vedci sa podieľali aj na vývoji írskeho prístroja NUADU, inštalovaného na čínsko-európsku družicu DOUBLE STAR. Nuadu poskytoval v období od júla 2004 do augusta 2007 podrobné merania energetických neutrálnych častíc, ktoré sú produkované v geokoróne. Ide v podstate o „diaľkový prieskum“ stavu blízkeho okolia Zeme a o sledovanie geomagnetických búrok.
Pokračovaním niektorých už skorších výskumov bude na budúci rok aj časticové meranie so spoluúčasťou Grécka a Ruska v projekte SPEKTR-R. „Chystá sa tiež štart rakety v severnom Nórsku, na ktorej uskutočnia aj výskum tzv. jemnej štruktúry vysypávania elektrónov do zemskej atmosféry. Aparatúru na tento účel sme vyvinuli v spolupráci s kolegami v Grécku. Jestvujú určité vyhliadky na našu participáciu v projektoch NASA s názvom SOLAR ORBITER a tiež v ruskom projekte HELIOSOND. Ide o projekty, ktoré by mali merať v pozícii podstatne bližšie k Slnku než je orbita Zeme, čo by pre merania slnečných neutrónov a gama žiarenia bola obrovská nová šanca. Potenciálnou možnosťou je aj čínsky projekt Kua Fu orientovaný na výskum efektov kozmického počasia,“ uviedol Karel Kudela, vedúci Oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV.
Zároveň dodal, že potenciál slovenských vedcov by sa nemal stratiť len preto, že pochádzajú z malej krajiny. Prízvukoval, že existujú oblasti kozmickej fyziky s praktickým dosahom, v ktorom môžu uplatniť svoje skúsenosti a znalosti. "Preto je dôležité, aby naša krajina držala kontakty s poprednými pracoviskami kozmického výskumu v zahraničí aj v nasledujúcich rokoch“, povedal Kudela.
