HOUSTON - Povodňová voda zatopila najmenej päť vysoko kontaminovaných skládok toxického odpadu v blízkosti záplavami postihnutého mesta Houston, čo vyvoláva obavy z rozšírenia kontaminácie. Reportéri agentúry AP navštívili skládky, z ktorých niektoré sú ešte stále dostupné len člnom.
Územie dnešného houstonského metra bolo po dlhé roky centrom amerického petrochemického priemyslu. Nachádza sa tu viac ako tucet skládok, ktoré boli zaradené do amerického federálneho programu Superfund, určeného na financovanie čistenia skládok, kontaminovaných nebezpečnými látkami.
Federálny Úrad pre ochranu životného prostredia (EPA) označil tieto skládky za najviac znečistené miesta v krajine. Hovorkyňa úradu však vyhlásila, že jeho odborníci nezačnú s hodnotením škôd na skládkach skôr ako záplavová voda ustúpi.
Medzi takýmito vysoko nebezpečnými skládkami, ktoré boli úplne zaplavené, je napríklad San Jacinto River Waste Pits, skládka papierne z roku 1960. Jej pôda je kontaminovaná dioxínmi - toxickými chemikáliami, spôsobujúcimi vrodené poruchy a rakovinu.
Zo zahraničia pomoc neprichádza
Zahraničie sa nehrnie do pomoci Spojeným štátom americkým tak ako v minulosti. Je na vine prezident Donald Trump, či predošlé nedostatky pri prijímaní zahraničnej pomoci? pýta sa denník Washington Post.
Po tom, ako v roku 2005 zasiahol USA hurikán Katrina, ponúklo pomoc - dobrovoľníkov, zásoby a financie - vyše 150 krajín z celého sveta, od bohatých arabských štátov až po chudobný Bangladéš.
"Po (hurikáne) Harvey? Nie je úplné ticho, ale takmer. Verejne ponúklo pomoc len niekoľko krajín," napísali noviny.
Európska únia poskytla satelity na lepšie mapovanie rozsahu škôd, Mexiko ponúklo pomoc a koordináciu a Kanada poslala humanitárne potreby. Taiwan a Venezuela ponúkli financie.
"Je možné, že ďalšia pomoc ešte len príde, a že krajiny jednoducho vyčkávajú, aby videli, ako sa situácia vyvinie," uviedol Washington Post.
Príčinou však podľa denníka môže byť aj izolacionistická zahraničná politika Donalda Trumpa, ale aj to, že Spojené štáty mali po Katrine problémy s využitím zahraničnej finančnej pomoci.
Washington Post pripomenul správu amerického think-tanku Heritage Foundation, podľa ktorého bolo v roku 2005 Američanom ponúknutých dovedna 850 miliónov dolárov. Z toho však do USA nakoniec prišlo 115 miliónov a rok po hurikáne bolo využitých len 45 miliónov. Vtedajšia administratíva prezidenta Georga W. Busha potom uviedla, že je potrebné zefektívniť procedúry na využívanie zahraničnej pomoci pri katastrofách.
Spojené štáty dostali príležitosť dokázať, že sa poučili, v roku 2010, keď vybuchla vrtná plošina Deepwater Horizon v Mexickom zálive a spôsobila najväčší únik ropy v histórii krajiny.
"Najmenej 30 krajín ponúklo pomoc. Ich snaha zostala nereflektovaná," uviedol Washington Post. Americká vláda síce napokon prijala zariadenia na odsávanie ropy od Mexika a Holandska, no vo veľkej miere nechala rozhodovanie o potrebnej pomoci na spoločnosti BP, ktorej plošina patrila.
Heritage Foundation vtedy zhodnotila celú situáciu tak, že Spojené štáty stále nie sú pripravené akceptovať zahraničnú pomoc a využiť ju tak, aby skutočne pomohla zachrániť životy a majetok občanov. Neschopnosť reagovať na ponúkanú pomoc kritizovala aj vtedajšia ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová.
