Bush ukončil európske turné návštevou Bulharska
SOFIA - Americký prezident George W. Bush v pondelok pobytom v Bulharsku ukončil svoje týždňové turné po Európe. Bulharský prezident Georgi Parvanov Bushovu návštevu označil za "dôkaz toho, že vzťahy medzi oboma krajinami nemôžu byť lepšie."
V tom čase šéfa Bieleho domu oslavovali albánske médiá, ktoré oceňovali jeho nedeľňajšie vyjadrenia v Tirane, kde potvrdil silnú podporu Spojených štátov nezávislosti Kosova. "Najvplyvnejší vodca na svete, americký prezident George W. Bush, v nedeľu zmiernil obavy Kosova z návrhu na zmrazenie rokovaní o budúcom štatúte Kosova na šesť mesiacov," napísali noviny Express. Obyvateľom Srbska sa však v rovnakom čase prostredníctvom televízie prihováral premiér Vojislav Koštunica, ktorý vyhlásil, že americká podpora nezávislosti Kosova jeho krajinu urazila.
"Amerika musí nájsť iný spôsob na preukázanie náklonnosti a lásky voči Albáncom bez toho, aby im ponúkala srbské územia," povedal Koštunica. "Srbsko je oprávnene urazené americkou politikou v otázke Kosova." Koštunica zopakoval, že Srbsko nikdy neuzná "nijakú formu nezávislosti svojej milovanej južnej provincie". Smerom k Srbom sa Bush v pondelok počas pobytu v Bulharsku obracal s ponukou členstva v NATO a lepších vzťahov so Západom. "Ak chceme nezávislosť pre Kosovo, Srbsku musí byť zároveň jasné, že existuje cesta vpred, možno v rámci NATO, možno v rámci Európskej únie a rozhodne pokiaľ ide o lepšie vzťahy so Spojenými štátmi," povedal Bush po stretnutí s predstaviteľmi Bulharska v Sofii.
Aj pri ďalších témach, o ktorých hovoril v Európe, bol Bush v protichodnej situácii. V Bulharsku, ktoré nedávno predĺžilo vojenskú misiu krajiny v Iraku do marca 2008, ocenil Sofiu ako verného spojenca v Iraku a Afganistane, čo "iným pomáha získať dary slobody". Pápež Benedikt XVI. ho však v súvislosti s vojnou v Iraku v sobotu vo Vatikáne upozornil na ťaživú situáciu kresťanov v tejto krajine a proti jeho návšteve v Taliansku demonštrovali desaťtisíce ľudí. Zo stretnutia lídrov najpriemyselnejších krajín sveta v Nemecku americký prezident odišiel s dohodou, ktorá znamená, že jeho názory na tému klimatických zmien sa vyvíjajú, ale nezaviazal Spojené štáty prijať nijakú kvótu na obmedzenie emisií skleníkových plynov.
Európsky pobyt chcel Bush využiť aj na to, aby Moskvu ubezpečil, že plány na vybudovanie protiraketového štítu v Poľsku a Českej republike nie sú namierené proti Rusku, a že ich cieľom je ochrana pred možnými útokmi zo strany darebáckych štátov, medzi ktoré patrí napríklad Irán. Putin ho však vzal za slovo a povedal, že Rusko má vlastné návrhy, medzi ktoré patrí návrh na spoločné využívanie radarovej stanice v Azerbajdžane. Bush označil jeho návrh za "zaujímavý" a na jeho podnet by sa o tejto otázke malo rokovať na úrovni najvyšších predstaviteľov armád a diplomatických odborníkov oboch strán. Nedal však Rusom okamžitú odpoveď a ponechal si ju až na stretnutie s Putinom, ktoré sa uskutoční 1. a 2. júla v USA. Prinajmenšom však zatiaľ udržal dobré vzťahy, možno preto, že si uvedomuje, že americká diplomacia nepotrebuje ďalšiu hádku na verejnosti.
"Amerika musí nájsť iný spôsob na preukázanie náklonnosti a lásky voči Albáncom bez toho, aby im ponúkala srbské územia," povedal Koštunica. "Srbsko je oprávnene urazené americkou politikou v otázke Kosova." Koštunica zopakoval, že Srbsko nikdy neuzná "nijakú formu nezávislosti svojej milovanej južnej provincie". Smerom k Srbom sa Bush v pondelok počas pobytu v Bulharsku obracal s ponukou členstva v NATO a lepších vzťahov so Západom. "Ak chceme nezávislosť pre Kosovo, Srbsku musí byť zároveň jasné, že existuje cesta vpred, možno v rámci NATO, možno v rámci Európskej únie a rozhodne pokiaľ ide o lepšie vzťahy so Spojenými štátmi," povedal Bush po stretnutí s predstaviteľmi Bulharska v Sofii.
Aj pri ďalších témach, o ktorých hovoril v Európe, bol Bush v protichodnej situácii. V Bulharsku, ktoré nedávno predĺžilo vojenskú misiu krajiny v Iraku do marca 2008, ocenil Sofiu ako verného spojenca v Iraku a Afganistane, čo "iným pomáha získať dary slobody". Pápež Benedikt XVI. ho však v súvislosti s vojnou v Iraku v sobotu vo Vatikáne upozornil na ťaživú situáciu kresťanov v tejto krajine a proti jeho návšteve v Taliansku demonštrovali desaťtisíce ľudí. Zo stretnutia lídrov najpriemyselnejších krajín sveta v Nemecku americký prezident odišiel s dohodou, ktorá znamená, že jeho názory na tému klimatických zmien sa vyvíjajú, ale nezaviazal Spojené štáty prijať nijakú kvótu na obmedzenie emisií skleníkových plynov.
Európsky pobyt chcel Bush využiť aj na to, aby Moskvu ubezpečil, že plány na vybudovanie protiraketového štítu v Poľsku a Českej republike nie sú namierené proti Rusku, a že ich cieľom je ochrana pred možnými útokmi zo strany darebáckych štátov, medzi ktoré patrí napríklad Irán. Putin ho však vzal za slovo a povedal, že Rusko má vlastné návrhy, medzi ktoré patrí návrh na spoločné využívanie radarovej stanice v Azerbajdžane. Bush označil jeho návrh za "zaujímavý" a na jeho podnet by sa o tejto otázke malo rokovať na úrovni najvyšších predstaviteľov armád a diplomatických odborníkov oboch strán. Nedal však Rusom okamžitú odpoveď a ponechal si ju až na stretnutie s Putinom, ktoré sa uskutoční 1. a 2. júla v USA. Prinajmenšom však zatiaľ udržal dobré vzťahy, možno preto, že si uvedomuje, že americká diplomacia nepotrebuje ďalšiu hádku na verejnosti.
