Viktor Juščenko
BRATISLAVA - Hrdina oranžovej revolúcie z roku 2004, prozápadne orientovaný ukrajinský prezident Viktor Juščenko rozohral podľa analytikov možno najriskantnejšiu hru svojej politickej kariéry, z ktorej budú s najväčšou pravdepodobnosťou profitovať len jeho najväčší rivali.
V pondelok preukázal nečakanú neústupnosť, keď prostredníctvom dekrétu v priamom televíznom prenose rozhodol o rozpustení parlamentu a vypísaní predčasných parlamentných volieb. Jeho rozhodnutie, ktoré nadobudlo platnosť v utorok, je výsledkom mesiacov trvajúcich nezhôd s prorusky orientovaným premiérom, lídrom Strany regiónov Viktorom Janukovyčom, ktorého prezident obvinil z "uzurpácie moci" a porušovania ústavy. Predčasnými voľbami pohrozil v utorok aj premiér. Janukovyč sa Juščenkovi vyhráža iniciovaním prezidentských volieb, ak neodvolá dekrét o rozpustení parlamentu.
Ukrajinskí poslanci najskôr prezidentovo rozhodnutie odmietli, v mimoriadnom zasadaní parlamentu pokračovali, odsúhlasili rozpustenie ústrednej volebnej komisie a odmietli prideliť finančné prostriedky na konanie predčasných volieb. Neskôr sa obrátili so žiadosťou na ústavný súd, aby zaujal stanovisko k oprávnenosti kroku Viktora Juščenka rozpustiť parlament prezidentským dekrétom. Zákonodarcovia sa potom uzniesli na prerušení parlamentného zasadnutia na pár hodín do utorka rána. Poslanci proruskej koalície verní Juščenkovmu oponentovi sa rozhodli stráviť noc v budove parlamentu. Noc pod holým nebom sa pred parlamentom rozhodlo stráviť okolo 3500 ľudí, ktorí sa tam podľa organizátorov zhromaždili s cieľom zabrániť prípadnému násilnému rozpusteniu legislatívneho zboru. Mnohí z davu, ktorý sa aj v utorok zhromaždil pred parlamentom, mávali bledomodrými zástavami Janukovyčovej Strany regiónov. Transparenty, ktoré demonštranti niesli, vyzývali prezidenta na rešpektovanie ústavy a signalizovali nesúhlas s jeho prozápadne orientovanou politikou, najmä čo sa týka úsilia o členstvo v Severoatlantickej aliancii.
V súvislosti s vývojom politických udalostí na Ukrajine vyjadrili v utorok znepokojenie Moskva aj Brusel. "Rusko sleduje vývoj situácie na Ukrajine pozorne a so znepokojením. V záujme stability ukrajinskej spoločnosti by všetky strany mali hľadať kompromis," uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí. V podobnom duchu sa vyjadrila aj Európska únia prostredníctvom súčasnej predsedníckej krajiny. Nemecko obom stranám sporu adresovalo výzvy na zodpovednosť a umiernenosť. Hovorkyňa Európskej komisie (EK) Christiane Hohmannová povedala, že EÚ nemá v úmysle do sporu zasahovať. "V tomto momente si nemyslíme, že si situácia vyžaduje zásah zvonku," povedala novinárom Hohmannová. "Myslíme si, že ide o domácu záležitosť, ktorú si musí vyriešiť samotná Ukrajina."
Politickí komentátori tvrdia, že prezidentovo rozhodnutie rozpustiť legislatívny orgán je prejavom zúfalstva a pravdepodobne prospeje jeho bývalej "oranžovej" spojenkyni Julii Tymošenkovej a najmä premiérovi Janukovyčovi. Riaditeľ Inštitútu globálnych stratégií so sídlom v Kyjeve Vadim Karasev sa spýtal: "Akú inú možnosť prezident mal? Mlčky sa prizerať, ako ho proruské sily oberajú o všetky jeho právomoci?"
Patová situácia na Ukrajine je priamym dôsledkom minuloročných parlamentných volieb, ktorých víťazom sa stala Janukovyčova Strana regiónov pred Juščenkovou stranou Naša Ukrajina. Janukovyč sa vďaka neschopnosti povolebnej spolupráce medzi aktérmi oranžovej revolúcie stal v auguste premiérom. Koalícia v súčasnosti kontroluje 250 zo 450 kresiel v parlamente a ak by mala o 50 kresiel viac, mohla by zmeniť ústavu a ešte viac oslabiť pozíciu prezidenta.
Ukrajinskí poslanci najskôr prezidentovo rozhodnutie odmietli, v mimoriadnom zasadaní parlamentu pokračovali, odsúhlasili rozpustenie ústrednej volebnej komisie a odmietli prideliť finančné prostriedky na konanie predčasných volieb. Neskôr sa obrátili so žiadosťou na ústavný súd, aby zaujal stanovisko k oprávnenosti kroku Viktora Juščenka rozpustiť parlament prezidentským dekrétom. Zákonodarcovia sa potom uzniesli na prerušení parlamentného zasadnutia na pár hodín do utorka rána. Poslanci proruskej koalície verní Juščenkovmu oponentovi sa rozhodli stráviť noc v budove parlamentu. Noc pod holým nebom sa pred parlamentom rozhodlo stráviť okolo 3500 ľudí, ktorí sa tam podľa organizátorov zhromaždili s cieľom zabrániť prípadnému násilnému rozpusteniu legislatívneho zboru. Mnohí z davu, ktorý sa aj v utorok zhromaždil pred parlamentom, mávali bledomodrými zástavami Janukovyčovej Strany regiónov. Transparenty, ktoré demonštranti niesli, vyzývali prezidenta na rešpektovanie ústavy a signalizovali nesúhlas s jeho prozápadne orientovanou politikou, najmä čo sa týka úsilia o členstvo v Severoatlantickej aliancii.
V súvislosti s vývojom politických udalostí na Ukrajine vyjadrili v utorok znepokojenie Moskva aj Brusel. "Rusko sleduje vývoj situácie na Ukrajine pozorne a so znepokojením. V záujme stability ukrajinskej spoločnosti by všetky strany mali hľadať kompromis," uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí. V podobnom duchu sa vyjadrila aj Európska únia prostredníctvom súčasnej predsedníckej krajiny. Nemecko obom stranám sporu adresovalo výzvy na zodpovednosť a umiernenosť. Hovorkyňa Európskej komisie (EK) Christiane Hohmannová povedala, že EÚ nemá v úmysle do sporu zasahovať. "V tomto momente si nemyslíme, že si situácia vyžaduje zásah zvonku," povedala novinárom Hohmannová. "Myslíme si, že ide o domácu záležitosť, ktorú si musí vyriešiť samotná Ukrajina."
Politickí komentátori tvrdia, že prezidentovo rozhodnutie rozpustiť legislatívny orgán je prejavom zúfalstva a pravdepodobne prospeje jeho bývalej "oranžovej" spojenkyni Julii Tymošenkovej a najmä premiérovi Janukovyčovi. Riaditeľ Inštitútu globálnych stratégií so sídlom v Kyjeve Vadim Karasev sa spýtal: "Akú inú možnosť prezident mal? Mlčky sa prizerať, ako ho proruské sily oberajú o všetky jeho právomoci?"
Patová situácia na Ukrajine je priamym dôsledkom minuloročných parlamentných volieb, ktorých víťazom sa stala Janukovyčova Strana regiónov pred Juščenkovou stranou Naša Ukrajina. Janukovyč sa vďaka neschopnosti povolebnej spolupráce medzi aktérmi oranžovej revolúcie stal v auguste premiérom. Koalícia v súčasnosti kontroluje 250 zo 450 kresiel v parlamente a ak by mala o 50 kresiel viac, mohla by zmeniť ústavu a ešte viac oslabiť pozíciu prezidenta.
