Fínsky premiér Matti Vanhanen
HELSINKI - Fínske parlamentné voľby tesne vyhrala vládna strana Fínsky stred charizmatického premiéra Mattiho Vanhanena. S 23,1 percentom odovzdaných hlasov centristi získajú v 200-člennom parlamente 51 kresiel, čo je o jedno viac ako opozičná konzervatívna Strana národnej koalície, ktorej vo voľbách svoj hlas odovzdalo 22,3 percenta Fínov. Po zverejnení výsledkov Vanhanen pred oslavujúcimi priaznivcami strany zvolal: "Dokázali sme to".
Najväčšiu stratu v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami zaznamenali sociálni demokrati, ktorí s 21, 4 percentami obsadia v parlamente 45 kresiel. Od roku 1962 sa Fínska sociálnodemokratická strana (SDP) umiestnila vo voľbách vždy na prvom alebo druhom mieste. Okrem týchto troch hlavných strán sa so ziskom 8,8 percenta do parlamentu dostala i Ľavicová aliancia, ktorá obsadí 17 kresiel, Zelení s 8,5 % obsadia 15 kresiel, Kresťanskí demokrati so 4,9 percentami obsadia sedem kresiel a Švédska ľudová strana so 4,9 % získa v parlamente päť kresiel.
Súčasnú vládnu koalíciu, ktorá je pri moci od roku 2003, tvoria centristi, sociálni demokrati a malá Švédska ľudová strana.
Vo Fínsku panuje medzi tromi hlavnými stranami široký politický konsenzus bez ohľadu na ľavo-pravé štiepenie, pričom v rokoch 1995 až 2003 vládli sociálni demokrati s konzervatívcami. 51-ročný Vanhanen pravdepodobne v koaličných rozhovoroch osloví konzervatívcov, ale môže tiež pokračovať vo vládnutí so sociálnymi demokratmi a treťou menšou stranou. Pozorovatelia sa však domnievajú, že bude len veľmi ťažké vylúčiť konzervatívcov zo spolurozhodovania. 35-ročný konzervatívny líder Jyrki Katainen uviedol, že očakáva účasť na budúcej vláde. Podľa Vanhanena budú koaličné rokovania "veľmi ťažké". Podľa doterajšej tradície, súčasný premiér rezignáciou podá 28. marca a zloženie novej vlády by malo byť známe do polovice apríla.
Volebná účasť bola v porovnaní s rokom 2003 nižšia; zatiaľ čo pred štyrmi rokmi to bolo 67,8 percenta, v nedeľu sa na voľbách zúčastnilo 70 percent. Tretia marcová nedeľa je vo Fínsku tradičným dňom hlasovania občanov v parlamentných voľbách, ktoré sa konajú každé štyri roky už od roku 1907. Zákonodarné zhromaždenie si v roku 2007 pripomína sté výročie svojho vzniku. O obsadení 200 kresiel jednokomorového parlamentu rozhodovalo necelých 4,3 milióna oprávnených voličov v 15 volebných obvodoch. Fínsko, ktoré získalo nezávislosť od Ruska v roku 1917, má v súčasnosti 5,2 milióna obyvateľov.
Vo Fínsku panuje medzi tromi hlavnými stranami široký politický konsenzus bez ohľadu na ľavo-pravé štiepenie, pričom v rokoch 1995 až 2003 vládli sociálni demokrati s konzervatívcami. 51-ročný Vanhanen pravdepodobne v koaličných rozhovoroch osloví konzervatívcov, ale môže tiež pokračovať vo vládnutí so sociálnymi demokratmi a treťou menšou stranou. Pozorovatelia sa však domnievajú, že bude len veľmi ťažké vylúčiť konzervatívcov zo spolurozhodovania. 35-ročný konzervatívny líder Jyrki Katainen uviedol, že očakáva účasť na budúcej vláde. Podľa Vanhanena budú koaličné rokovania "veľmi ťažké". Podľa doterajšej tradície, súčasný premiér rezignáciou podá 28. marca a zloženie novej vlády by malo byť známe do polovice apríla.
Volebná účasť bola v porovnaní s rokom 2003 nižšia; zatiaľ čo pred štyrmi rokmi to bolo 67,8 percenta, v nedeľu sa na voľbách zúčastnilo 70 percent. Tretia marcová nedeľa je vo Fínsku tradičným dňom hlasovania občanov v parlamentných voľbách, ktoré sa konajú každé štyri roky už od roku 1907. Zákonodarné zhromaždenie si v roku 2007 pripomína sté výročie svojho vzniku. O obsadení 200 kresiel jednokomorového parlamentu rozhodovalo necelých 4,3 milióna oprávnených voličov v 15 volebných obvodoch. Fínsko, ktoré získalo nezávislosť od Ruska v roku 1917, má v súčasnosti 5,2 milióna obyvateľov.
