ŠTRASBURG - Európska komisia (EK) podnikne "v najbližších dňoch" ďalšie kroky voči členským krajinám EÚ, ktoré neuplatňujú spoločné azylové pravidlá. Predseda EK Jean-Claude Juncker to uviedol v správe o stave Únie, ktorú dnes predniesol na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu. Slovensko Junckerov postoj kritizuje.
"Je to otázka dôveryhodnosti, aby členské štáty implementovali spoločne odsúhlasené medzinárodné a európske normy," vyhlásil Juncker. Podľa agentúry DPA týmito slovami avizoval druhé kolo konaní voči niektorým členským štátom, ktoré môžu napokon viesť aj k udeleniu vysokých pokút.
"My sme už v máji predstavili návrhy a upozornili na veci, ktoré iné štáty až teraz spoznávajú cez fotografie tragédií," uviedol Juncker a upozornil, že EK už "v najbližších dňoch" podnikne ďalšie kroky voči členským krajinám EÚ, ktoré neuplatňujú spoločné azylové pravidlá. Druhé kolo právnych konaní voči niektorým členským štátom môže viesť aj k udeleniu vysokých pokút.
Šéf EK vyzval Európu, aby sa nebála súčasného bezprecedentného prílevu žiadateľov o azyl, keďže prichádzajúci migranti predstavujú len zlomok (0,11 percenta) celkovej populácie EÚ. Starý kontinent podľa neho nemôže riešiť všetku biedu sveta, ale má historickú zodpovednosť poskytnúť útočisko tým, ktorí sa uchádzajú ochranu na základe medzinárodných noriem.
Celé bremeno prichádzajúcich utečencov nemôžu podľa neho niesť len niektoré členské štáty. Juncker preto vyjadril želanie, aby ministri vnútra EÚ na zasadnutí v Bruseli 14. septembra schválili plán na núdzové prerozdelenie 160.000 migrantov. Podľa predsedu EK by mal byť celý mechanizmus povinný. V súčasnej dobe "EÚ nie je v dobrom stave". "Máme nedostatok Európy, máme nedostatok Únie. To sa musí zmeniť," vyhlásil Juncker.
V parlamente často spomínali Fica
Slovenský premiér Robert Fico sa dnes dopoludnia stal viackrát predmetom poslaneckej debaty, ktorá nasledovala tesne po vystúpení predsedu Európskej komisie (EK) Jeana-Clauda Junckera na pôde Európskeho parlamentu (EP). Juncker pred europoslancami predniesol svoj prvý prejav o stave únie.
Šéfovia politických skupín v EP a europoslanci ocenili, že Juncker prišiel predstaviť svoje vízie o budúcnosti únie a zhodnotenie svojej doterajšej práce aj napriek tomu, že mu zomrela matka. Vyjadrili mu sústrasť a v reakciách na jeho prejav sa väčšinou zaoberali témou migrácie.
Nemecký europoslanec a šéf frakcie Európskej ľudovej strany (EĽS) Manfred Weber v pléne EP uviedol, že EÚ musí pomáhať utečencom, ktorí "klopú na naše dvere". Príkladom nám pritom podľa neho môžu byť chudobní Libanončania, ktorí sa dokážu postarať o vysoké počty utečencov. Weber využil svoj časový priestor na kritiku predsedu vlády SR, keď pripomenul, že Fico nechce moslimov, ale iba kresťanských utečencov.
"Musím povedať, že nie sme hrdí, že vymýšľame práva iba pre kresťanov. Ľudské práva sú pre všetkých," upozornil Weber a dodal, že tieto práva musia platiť nezávisle od náboženstva. Podľa jeho slov v tejto otázke nezlyháva Európa ani Brusel, ale národný egoizmus.
Líder skupiny socialistov a demokratov (S&D), taliansky poslanec Gianni Pittella, pripomenul, že EÚ je založená na solidarite, čo by sa malo prejaviť aj pri utečeneckej kríze. Skonštatoval, že často sa hovorí o priepasti medzi euroinštitúciami a občanmi EÚ, avšak migrácia je svedkom toho, že dochádza k priepastným názorom medzi samotnými občanmi. Pittella privítal Junckerov návrh na kvóty pre azylantov a dodal, že únia musí prehodnotiť dublinský systém spojený s udeľovaním povolenia na azyl.
Predseda Európskych reformistov a konzervatívcov (ECR) Syed Kamall z Británie upozornil, že v súvislosti s utečeneckou krízou niektoré členské krajiny jednostranne prepisujú platné pravidlá v EÚ. Junckerom navrhované riešenia vníma len ako "náplasť", ktorá nerieši chorobu, a vyzval na skutočné riešenia, ktoré nepovedú k stavbe novej železnej opony. Navrhol, aby EÚ dôraznejšie podporovala utečenecké tábory v Jordánsku, Libanone a Turecku, kde je 90 percent zo štyroch miliónov sýrskych utečencov.
Šéf skupiny európskych liberálov a demokratov (ALDE) Guy Verhofstadt vo svojom vystúpení skritizoval, že správu o stave únie si neprišiel vypočuť aj predseda Európskej rady Donald Tusk. Ten by mal podľa jeho slov "obiehať metropoly štátov EÚ" a presviedčať národných lídrov o potrebe spoločnej azylovej politiky. Uviedol, že v tomto prípade ide o spoločnú zodpovednosť Európanov a utečenecká kríza je "krízou nedostatku Európy". Dublinský systém udeľovania azylu v prvej dosiahnutej krajine EÚ označil za "negáciu Európy".
Aj britský euroskeptický poslanec a vedúci skupiny Európa priamej slobody a demokracie (EFDD) Nigel Farage vo svojom prejave spomenul slovenského premiéra. V rámci "príliš širokej" azylovej politiky EÚ, ktorú utečenci zneužívajú, uviedol, že Fico "poctivo pomenoval", že ide najmä o ekonomických migrantov. Tí sú podľa Faragea veľkou výzvou pre sociálnu súdržnosť Európy: "Ak chceme pomôcť naozajstným utečencom a ak chce mať EÚ istotu, že medzi migrantmi nebudú aj džihádisti vysielaní Islamským štátom, musíme konať podľa vzoru Austrálie a odkázať imigrantom, že v Európe nie sú vítaní."
"Myslíte si, že ak zmeníte náš názor a niektoré regulácie zoškrtáte, že to postačí? Musíme mať kontrolu nad našimi hranicami, ináč britskí voliči na budúci rok zahlasujú za odchod z EÚ," odkázal Farage Junckerovi, ktorý v rámci správy o stave únie hovoril aj o snahách upraviť po novom vzťahy medzi EÚ a Britániou.
Aj predseda EK vo svojom prejave pred europoslancami v súvislosti a migrantmi spomenul Slovákov. Spolu s občanmi ďalších krajín strednej a východnej Európy. "Českí a slovenskí občania hľadali po zlyhaní Pražskej jari útočisko v iných krajinách - vrátane tej mojej," uviedol Juncker. Rovnako pripomenul tisíce maďarských migrantov po udalostiach z roku 1956, osud desiatok tisícov občanov z krajín bývalej Juhoslávie a tiež okolo 20 miliónov Poliakov, ktorí žijú za hranicami svojej krajiny.
Slovensko by malo prijať 2 287 utečencov
Európska komisia navrhuje premiestniť 160 000 utečencov, pre Slovensko by núdzová relokácia 120 000 utečencov z Grécka, Talianska, Maďarska do ostatných členských štátov znamenala prijatie 1 502 utečencov. Vyplýva to z návrhu konkrétnych opatrení na riešenie utečeneckej krízy, ktorý dnes predstavila Európska komisia. Informoval o tom Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku. Podľa EK z 1 502 utečencov by sa 195 premiestnilo z Talianska, 631 z Grécka a 676 z Maďarska. "Ak tomu prirátame 785 migrantov z májového návrhu, Slovensko by zo 160-tisíc utečencov malo prijať celkovo 2 287 utečencov," uvádza Králik s tým, že EK dnes predstavila návrh konkrétnych opatrení na riešenie súčasnej utečeneckej krízy i na zlepšenie pripravenosti na krízy, ktoré ešte len môžu nastať.
Jedným z opatrení je spoločný európsky zoznam bezpečných krajín pôvodu, ktorý umožní zefektívnenie a zrýchlenie posudzovania žiadostí o azyl. V súčasnosti každý štát rozhoduje samostatne o tom, ktorá krajina pôvodu je bezpečná a ktorá nie. Komisia navrhuje, aby sa na zoznam bezpečných krajín zaradili Albánsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Kosovo, Čierna Hora, Srbsko a Turecko. Komisia predstavila aj fond pre Afriku, ktorý je určený na posilnenie stability a riešenie príčin ilegálnej migrácie. Na tento účel je vo fonde vyčlenených 1,8 miliardy eur.
"My, Európania by sme mali vedieť a nezabúdať na to, prečo je poskytnutie útočiska, poskytnutie základného práva na azyl tak dôležité. Dozrel čas, aby sme postavili stavebné bloky skutočnej európskej migračnej politiky, na vytvorenie ktorej sme vyzývali už v máji. Opatrenia, ktoré navrhujeme dnes, zabezpečia, aby ľudia, ktorí zjavne potrebujú medzinárodnú ochranu, mohli byť premiestnení rýchlo po príchode, a to nielen teraz, ale aj pri akejkoľvek kríze v budúcnosti. Ak sa má európska solidarita prejaviť, malo by to byť práve v súvislosti s utečeneckou krízou. Je čas na to, aby sme ukázali spoločnú odvahu a aby sme bez meškania poskytli európsku odpoveď," povedal vo svojom dnešnom príhovore predseda EK Jean Claude Juncker.
EK by si nemala monopolizovať právomoc rozhodovať o téme migrácie, vyhlásil Lajčák
Slovensko má však k danému návrhu dve námietky. Ako upozornil Lajčák, ide o natoľko citlivú otázku, že by si komisia nemala monopolizovať právomoc o tom rozhodovať. "Je to niečo, o čom by mali rozhodovať demokraticky zvolení lídri Európskej únie," dodal s tým, že predmetný návrh dáva do rúk Európskej komisie obrovské právomoci, ktorá k tomu pristupuje ako k administratívnemu procesu.
"Po druhé, krajiny Vyšehradskej štvorky vrátane Slovenska nevidia mechanizmus povinných kvót ako riešenie problému. V tejto súvislosti máme veľa otázok vrátane toho, že samotní migranti ich nechcú," zdôraznil. Poukázal napríklad na to, že cez víkend prešlo cez Rakúsko 14.000 migrantov, z ktorých iba 730 tam požiadalo o azyl.
Téma riešenia migračnej problematiky bude ako prvý bod programu najbližšej schôdze Národnej rady SR, ktorá sa začína v stredu 16. septembra. "Dávame dohromady náš balík návrhov. Odmietam obviňovanie Slovenska z toho, že by sme neboli solidárni. Sme solidárni a chceme riešenie, ktoré nebude falošnou solidaritou alebo riešením naoko," avizoval Lajčák.
Na otázku, či Slovensko bude trvať na tom, že prijme len sýrskych kresťanov, reagoval, že išlo o nešťastné vyjadrenie, ktoré nebolo podľa jeho hlbokého presvedčenia myslené tak, ako odznelo. "Naša pozícia nikdy nebola o tom, že by sme rozdeľovali migrantov podľa rasy, etnicity, náboženstva. Rozdeľujeme ich podľa toho, kto potrebuje našu pomoc a sme ju pripravení dať," deklaroval. Rokovať o tejto problematike budú v piatok 11. septembra v Prahe aj šéfovia diplomacií Vyšehradskej štvorky s kolegami z Nemecka a Luxemburska.
V prejave o stave únie potvrdil nové kvóty pre azylantov
Poznám slabosti Európy, ale ak by Európska únia neexistovala, náš kontinent by bol vo vzťahu ku svetu oveľa slabší - týmito slovami na záver svojho prvého prejavu o stave únie predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker upozornil na dôležitosť európskej integrácie.
Juncker v 80-minútovom prejave pred poslancami Európskeho parlamentu (EP) priznal, že únia nie je v dobrom stave, a dodal, že ani svet, v ktorom žijeme, nie je ideálny. Zároveň však spresnil, že je hrdý na komisiu, ktorej predsedá, lebo jeho kabinet za posledný rok urobil sériu užitočných reforiem.
Spomenul strategické oblasti, ako je energetika či kapitálový trh, a ocenil skutočnosť, že ním vedená komisia pokračuje v trende znižovania zbytočnej byrokratickej a legislatívnej záťaže. Skonštatoval, že eurozóna by mala hrať dôležitejšiu úlohu vo finančnom svete, čomu by napomohlo jednotné zastúpenie eurozóny v Medzinárodnom menovom fonde (MMF).
V oblasti zahraničnej politiky Juncker okrem iného pripomenul, že EÚ pomohla Ukrajine zabezpečiť dodávky plynu a pomáha jej s programom reforiem. Priznal, že Ukrajincov najviac trápi vysoká miera korupcie a EÚ sa snaží prispieť k tomu, aby bol tento fenomén potláčaný.
V otázke migrácie, ktorá jeho prejavu dominovala, Juncker podľa očakávaní oznámil, že Európska komisia navrhuje nový systém kvót - ktoré by mali byť povinné - na premiestnenie ďalších 120.000 migrantov navyše k pôvodnému návrhu z mája, týkajúcemu sa 40.000 žiadateľov o azyl z utečeneckých táborov v Taliansku a Grécku.
Šéf EK vo svojom prejave zdôraznil, že v tejto oblasti cíti "málo Európy v EÚ a málo jednoty v rámci EÚ". Odmieta kritiku niektorých politikov a europoslancov, že EÚ nič neurobila a že je v tejto oblasti nečinná.
"My Európania by sme mali vedieť a nikdy nezabúdať, prečo právo na azyl je jedným z najdôležitejších základných práv," skonštatoval Juncker. Zároveň ale priznal, že Európa nemôže prijať "všetko utrpenie sveta".
Migračná kríza sa podľa Junckera neskončí, kým bude vojna v Sýrii - spýtal sa teda Európanov, prečo nedokážu akceptovať, že väčšina migrantov uteká pred Islamským štátom. "Blíži sa zima. Naozaj chceme, aby celé rodiny spali počas chladných nocí na staniciach a v stanoch? Pokiaľ ide o utečencov, niet tu priestoru pre náboženstvo, vieru alebo filozofiu," zhodnotil situáciu Juncker.
V tejto súvislosti chce byť EK nápomocná vytvorením zoznamu "bezpečných krajín", ktorých občania nebudú mať nárok na azyl v EÚ a budú okamžite vracaní do domovských krajín. Medzi tieto krajiny patria všetky štáty západného Balkánu, ktoré sú kandidátskymi krajinami do EÚ.
Vláda ČR potvrdila odmietnutie kvót pri prijímaní utečencov
Kabinet českého premiéra Bohuslava Sobotku na svojom dnešnom zasadnutí potvrdil odmietavé stanovisko k zavedeniu kvót pri prijímaní utečencov. Minister vnútra Milan Chovanec ho bude prezentovať 14. septembra na nadchádzajúcom rokovaní ministrov EÚ, ktoré je venované migrácii, napísal spravodajský server Novinky.cz. Proti mandátu pre Chovanca hlasoval dnes minister spravodlivosti Robert Pelikán. "Bojím sa, že sa tvrdošijným odmietaním kvót dostávame v rámci EÚ do nepríjemnej izolácie," komentoval svoje stanovisko Pelikán.
