SOUL - Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) v piatok vyzvala Južnú Kóreu, aby zastavila propagandu proti tamojšiemu režimu, ktorú prostredníctvom ampliónov vysiela pozdĺž hranice znepriatelených štátov. Informovala o tom agentúra Reuters.
V opačnom prípade bude podľa KĽDR nasledovať vojenský zásah. Pchjongjang ešte vo štvrtok odmietol obvinenia Soulu z nastraženia pozemných mín v pohraničnom pásme, kde začiatkom augusta výbuchy ťažko zranili dvoch juhokórejských vojakov.
Juhokórejská armáda v reakcii na útoky prisľúbila, že Severná Kórea ponesie následky za zmrzačenie vojakov, pričom hlasné šírenie propagandy označila iba za časť odvety. K použitiu ampliónov na hraniciach dochádza pritom prvýkrát po 11 rokoch.
"Obnovenie vysielania je opatrením znamenajúcim vyhlásenie vojny KĽDR," uvádza sa vo vyhlásení velenia severekórejskej armády, ktoré sprostredkovala severokórejská tlačová agentúra KCNA. Ak Soul nezastaví šírenie propagandy, nasledovať bude vojenský zásah "s cieľom vyhodiť do povetria všetky prostriedky psychologickej vojny proti Severu pozdĺž frontu," píše sa ďalej vo vyhlásení.
Juhokórejský minister obrany Han Min-koo v parlamente vo štvrtok uviedol, že Soul rozšíri rozsah vysielania na všetky základne pozdĺž hranice, pričom pozdĺž demilitarizovanej hranice vyrúbe kvôli lepšiemu výhľadu všetky stromy.
KĽDR oslavuje zavedenie vlastnej časovej zóny
Severná Kórea oslavovala v noci na včera zavedenie vlastného času. Zvony v Pchjongjangu o polnoci ohlásili, že si treba hodinky posunúť nazad o 30 minút na pamiatku 15. augusta 1945, kedy bol Kórejský polostrov oslobodený spod koloniálnej vlády na konci druhej svetovej vojny.
Doteraz mali oba kórejské štáty rovnakú časovú zónu (deväť hodín pred GMT), ktorá bola zavedená za japonskej koloniálnej vlády (1910-1945). Rozhodnutie Severnej Kórey zmeniť svoju časovú zónu, ohlásené minulý týždeň, prekvapilo dokonca aj Južnú Kóreu, ktorej prezidentka kritizovala Pchjongjang, že tento krok nekoordinoval so Soulom.
Snaha o vymazanie dedičstva koloniálneho obdobia rezonuje u mnohých Kórejčanov na oboch stranách demilitarizovanej zóny, ktorí si pamätajú na japonskú vládu a naďalej prechovávajú voči Japonsku nenávisť.
Nová časová zóna, ktorú nazvali pchjongjanský čas, bola schválená v roku 1908 vtedy zjednotenou Kóreou, ale dva roky po kolonizácii polostrova, 1. januára 1912, prešla krajina na japonský čas. Južná Kórea sa nakrátko vrátila k starej časovej zóne v rokoch 1954-1961, ale Severná Kórea zotrvala až doteraz v japonskej časovej zóne.
Rozhodnutie Pchjongjangu vytvoriť 30-minútový rozdiel v čase je pomerne nezvyčajné, ale bezprecedentné. Krajiny ako India, Irán a Mjanmarsko majú polhodinový rozdiel oproti svojim susedom, zatiaľ čo Nepál zaostáva o 45 minút, pripomenula tlačová agentúra AP.
A dodala, že Pchjongjang využil posun hodín ako politické gesto, podobne ako v minulosti čínska komunistická strana. Hoci Čína meria od západu na východ 5000 kilometrov, komunisti po prevzatí moci v roku 1949 presadili v celej krajine jednu časovú zónu - pekinský čas.
Severná Kórea, ktorá je veľmi izolovaná, sa odlišuje nielen časom, ale aj iným rátaním rokov. Kórejčania ich rátajú od narodenia zakladateľa a prvého prezidenta krajiny Kim Ir-sena. Avšak obdobie pred jeho narodením označujú západným spôsobom.
