WASHINGTON – Americký prezident Barack Obama vyjadril dnes presvedčenie, že dosiahnutá jadrová dohoda medzi Iránom a veľmocami je najlepším prostriedkom na zmiernenie napätia na Blízkom východe.
Bez uzavretia dohody by podľa Obamu hrozilo vypuknutie regionálnych pretekov v nukleárnom zbrojení a eskalácia bojov a násilia "v najviac nestabilnej oblasti sveta". Informovala o tom agentúra Reuters.
"Bez dohody by iránsky jadrový program nemal žiadne limity a Irán by sa priblížil k získaniu jadrovej bomby... Bez dohody riskujeme viac vojen na Blízkom východe," vyhlásil Obama na veľkej tlačovej konferencii v Bielom dome, venovanej problematike Iránu, ktorú v priamom prenose vysielali americké televízie.
Podľa agentúry Reuters sa Obama snažil presvedčiť o prospešnosti dohody americkú verejnosť i skeptických republikánov, ktorí majú voči výsledku jadrových rokovaní s Iránom ostré výhrady. Chce tiež upokojiť Izrael, Saudskú Arábiu a ďalších regionálnych spojencov USA, ktorých dohoda uzavretá s Iránom znepokojila.
Prezident varoval, že ak by jadrové rozhovory s Iránom zlyhali, mohol by sa začať rúcať celý systém medzinárodných sankcií voči Teheránu. Dohoda je podľa neho naopak šancou na nenásilné riešenie vážneho sporu, ktorý ohrozuje regionálnu aj medzinárodnú bezpečnosť.
USA predložili návrh rezolúcie schvaľujúci jadrovú dohodu s Iránom
Spojené štáty predložili dnes Bezpečnostnej rade OSN návrh rezolúcie, ktorý vyjadruje podporu jadrovej dohode medzi veľmocami a Iránom, ale ponecháva v platnosti zbrojné embargo voči Teheránu. Členovia BR OSN by mali o predloženom dokumente hlasovať pravdepodobne na budúci týždeň. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na správy diplomatov.
Americká veľvyslankyňa pri OSN Samantha Powerová oboznámila 15-členné grémium svetovej organizácie s obsahom navrhovanej rezolúcie na zasadnutí, ktoré sa konalo za zatvorenými dverami.
Nové uznesenie by malo nahradiť predchádzajúcich sedem rezolúcii BR OSN týkajúcich sa Iránu. V platnosti by však malo zostať embargo OSN na vývoz a dovoz konvenčných zbraní do Iránu, a to na ďalších päť rokov. Zahraničné dodávky komponentov pre iránsky program balistických striel majú byť zakázané na ďalších osem rokov. Rezolúcia by tiež mala zakotviť mechanizmus rýchleho opätovného zavedenia sankcií v prípade, ak by Teherán porušil podmienky dohody.
Komplexná dohoda medzi Iránom a šiestimi svetovými mocnosťami má obmedziť iránsky jadrový program minimálne na ďalšie desaťročie výmenou za postupné zrušenie zahraničných sankcií. Na plnenie dohody budú intenzívne dohliadať medzinárodní inšpektori.
Dohoda o jadrovom programe by mala byť dôkladne preskúmaná
Text dohody o iránskom jadrovom programe, ktorú dosiahli vláda v Teheráne a svetové veľmoci, by mal byť starostlivo preskúmaný. Je potrebné tiež podniknúť právne kroky zaisťujúce, že ho druhá strana neporuší, uviedol dnes iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí v prvom verejnom vyjadrení o dohovore.
Irán a šesť veľmocí dospeli k dohode v utorok, čím zavŕšili viac než desaťročie rokovaní. Na základe dohovoru budú zrušené sankcie USA, Európskej únie a OSN voči islamskej republike výmenou za to, že Teherán dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program, ktorý bol podľa obáv Západu zameraný na získanie jadrových zbraní.
"Dosiahnutie dohody je významným krokom, ale text dohody by mal byť dôkladne preskúmaný a mali by sa podniknúť právne procedúry, aby dohodu po jej ratifikácii nemohla druhá strana porušiť," napísal Chameneí v liste iránskemu prezidentovi Hasanovi Rúhánímu.
Chameneí, ktorý má v Iráne posledné slovo vo všetkých štátnych záležitostiach, tiež uviedol, že "niektorí členovia P5+1 nie sú dôveryhodní". Mal tým na mysli skupinu šiestich veľmocí, ktoré rokovali s Teheránom, známych aj pod označením P5+1, ktorú tvoria piati stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN - Británia, Čína, Francúzsko, Rusko a USA - spolu s Nemeckom. "Žiadam našu drahú krajinu, aby ostala pokojná a jednotná, aby sme zachovali naše národné záujmy v pokojnom a rozumnom prostredí," dodal Chameneí v liste, ktorý zverejnila štátna tlačová agentúra IRNA.