ŠTRASBURG – Európska únia musí kriticky prehodnotiť svoje vzťahy s Ruskou federáciou, ktoré sú výrazne poškodené v dôsledku zámerného porušovania demokratických zásad, základných hodnôt a medzinárodného práva zo strany Ruska prostredníctvom násilností a destabilizácie svojich susedov, uvádza sa v uznesení, ktoré v stredu schválil Európsky parlament. EÚ musí teraz podľa poslancov v reakcii na agresívnu a rozdeľujúcu politiku Ruska vypracovať núdzový plán založený na uplatňovaní tzv. mäkkej moci.
Europoslanec Gabrielius Landsbergis v stredu vyhlásil, že ruská anexia Krymského polostrova ako aj pokračujúca agresia na Ukrajine spôsobili, že sa vzťahy Ruska s Európou ocitli na križovatke a je teraz na Kremli, aby sa rozhodol, či si do budúcna zvolí cestu spolupráce alebo len viac prehĺbi vzájomné odcudzenie. "Som presvedčený, že ruskí občania, tak ako aj my všetci, chcú mier, a nie vojnu. Zmena v Rusku môže prísť a príde zvnútra. Kým sa tak stane, musíme vyslať ruskému vedeniu jasný signál, že stojíme za obeťami jeho agresie a tými, ktorí sa zasadzujú za hodnoty, na ktorých je založená EÚ," dodal.
Zachovanie jednoty EÚ v súvislosti s nezákonnou anexiou Krymu Ruskom a jeho priamym zapojením sa do vojny je podľa poslancov absolútnou prioritou. Parlament v tejto súvislosti v stredu vyzval členské štáty, aby sa vyhli dvojstranným vzťahom a dohodám, ktoré by túto jednotu mohli porušiť. Poslanci tiež podporili urýchlené vytvorenie silnej a na pravidlách založenej európskej energetickej únie, ktorá by prispela k posilneniu solidarity medzi členskými štátmi.
V stredajšom hlasovaní parlament schválil uznesenie, za bolo 491 a proti 135 poslancov, ktorým zároveň vyzval Európsku komisiu (EK), aby bezodkladne vyčlenila primerané finančné prostriedky na konkrétne projekty zamerané na boj proti ruskej propagande a nepravdivým informáciám v EÚ a mimo nej a poskytla ambicióznejšiu finančnú pomoc pre ruskú občiansku spoločnosť. Poslanci vyjadrili tiež znepokojenie nad zhoršením situácie v oblasti ľudských práv a právneho štátu v Rusku a vyzvali na pokračovanie politickej a finančnej podpory zo strany EÚ pre ochrancov ľudských práv v krajine.
Parlament vyjadril tiež znepokojenie nad skutočnosťou, že Rusko sa stavia do pozície vyzývateľa medzinárodného demokratického spoločenstva a jeho na práve založenom poriadku a že podporuje a financuje radikálne a extrémistické strany v členských štátoch EÚ. Uznesenie požaduje od EK a členských štátov zriadenie koordinovaného mechanizmu, ktorý by monitoroval finančnú, politickú alebo technickú pomoc zo strany Ruska politickým stranám a iným organizáciám v rámci EÚ s cieľom posúdiť vplyv krajiny na politický život a verejnú mienku v EÚ. Komisia by podľa poslancov mala vypracovať návrh legislatívy, ktorá by zaručila plnú transparentnosť financovania politických strán v EÚ zahraničnými subjektmi.
Poslanci EP v uznesení odsúdili aj ruskú čiernu listinu zakazujúcu 89 politikom a úradníkom EÚ vstup na územie Ruska, pričom ju označili za porušenie medzinárodného práva, univerzálnych noriem a prekážku transparentnosti. Ide podľa nich o kontraproduktívny a škodlivý akt pre už aj tak krehké komunikačné kanály medzi EÚ a Ruskom. EP tiež zdôraznil, že dotknuté osoby by mali byť informované o dôvodoch, pre ktoré je im odopretý vstup na ruské územie, a mali by mať právo odvolať sa proti tomuto rozhodnutiu na nezávislom súde.
V dlhodobom horizonte je konštruktívny a predvídateľný vzťah medzi EÚ a Ruskom podľa názoru europoslancov možný a aj v obojstrannom záujme žiaduci. Uvažovať nad obnovením spolupráce však podľa nich možno len pod podmienkou, že Rusko bude rešpektovať územnú celistvosť a zvrchovanosť Ukrajiny vrátane Krymu, začne v plnej miere napĺňať dohody z Minska a zastaví destabilizačné vojenské a bezpečnostné akcie na hraniciach členských štátov EÚ. Vo štvrtok budú poslanci hlasovať o samostatnom uznesení o strategickej vojenskej situácii v oblasti Čierneho mora po nezákonnej anexii Krymu Ruskom.
