PRAHA - Ruská štátna televízia Rossija 1 odvysielala dokumentárny film o "odtajnených stránkach" dejín vojenského paktu Sovietskeho zväzu a jeho satelitov, Varšavskej zmluvy. Tá podľa snímky bola obranným spojenectvom, brániacim sovietskych spojencov pred "agresívnou" Severoatlantickou alianciou. Podľa odborníkov však ide o čistú propagandu a nič z toho nie je pravda.
Podľa riaditeľa Ústavu pre súčasné dejiny Akadémie vied ČR Oldřicha Tůmu je film "pozoruhodným návratom k najsprofanovanejším metódam sovietskej propagandy, ktorými sa Moskva v roku 1968 pokúšala obhajovať intervenciu". Tá podľa medzinárodného práva nebola ničím iným než nevyprovokovanou agresiou proti suverénnemu štátu, upozornil historik.
"Je nemožné si neklásť otázku, čo tento obrat a návrat k dávnym metódam dezinterpretácii dejín znamená. Veď od intervencie sa vo svojej dobe jasne dištancovali Michail Gorbačov, Boris Jeľcin i Vladimír Putin. Tiež celá plejáda ruských historikov ...," povedal v reakcii pre ČTK Tůma. Takýto neprijateľný prístup ruskej televízie nemožno podľa neho než pranierovať.
"Strieľali po nás zhora z guľometov," tvrdí v snímke pred budovou Národného múzea v Prahe bývalý komunistický poslanec ruskej Štátnej dumy Jurij Sinelščikov. Invázie sa zúčastnil ako čatár spojovacieho práporu. Jeho spomienky na "paľbu z ručných guľometov a automatických zbraní po sovietskych vojakoch v zhora otvorených transportéroch" a "horiace tanky" sú prestrihané sa sovietskym propagandistickým filmom z roku 1969 "Československo, rok skúšok". V ňom v pražských uliciach hynú potomkovia osloboditeľov z mája 1945. Zodpovednosť za "udalosti roku 1968" film kladie na pražskú opozíciu a jej "údernú silu", Klub 231, združujúci podľa Sinelščikova odsúdených esesákov, fašistov a kolaborantov. Podľa snímky nešlo o žiadnych opozičníkov, ale skôr o "žoldnierov".
"NATO sa chystalo vtrhnúť do Československa, do Prahy. Boli tam už pripravené jednotky," tvrdí v snímke posledný náčelník štábu síl Varšavskej zmluvy z rokov 1989-90 Vladimir Lobov, ktorý sa invázie v roku 1968 zúčastnil ako kapitán.
Podľa historika Tůmu film opakuje mnohokrát vyvrátené tvrdenie o príprave ozbrojeného prevratu a skladoch zbraní, ktoré sovietske vojská objavili (v skutočnosti išlo o sklady zbraní Ľudových milícií) alebo o prípravách NATO k aktívnemu zásahu v Československu. Západ sa po celý čas "československej krízy" správal úplne pasívne, pripomenul.
"Na ruskom prístupe je dobre vidieť, ako efektívna môže byť propaganda, ktorá trvá viac ako 40 rokov. A pre nás je to predovšetkým ďalší príklad toho, ako dôležité je mať demokratickú spoločnosť s nezávislou historickou reflexiou," komentovala francúzska historička a politologička Muriel Blaiveová z Ústavu pre štúdium totalitných režimov v Prahe.
Prvý kanál ruskej štátnej televízie tiež prišiel s tvrdením, že ľudia v Československu inváziu podporovali, teda až na skupinu v centre Prahy. Muriel Blaiveová pre portál novinky.cz potvrdila, že aktívny odpor kládlo málo ľudí v centre hlavného mesta, hlavne okolo budovy rozhlasu. "To však vôbec neznamená, že by Česi a Slováci podporovali inváziu! Naopak všetky zdroje poukazujú na všadeprítomné znechutenie a nenávisť voči okupantom," poukázala historička.
"Bolo však jasné, že akýkoľvek boj zo strany občanov by nikam neviedol, najmä keď československá armáda zostala v kasárňach. Ľudia, snáď oprávnene (to je téma, ktorá sa v českých dejinách opakuje), usúdili, že proti tankom nemajú šancu, tak radšej protestovali 'pacifisticky'," dodala.
Vpád NATO do ČSSR podľa Blaiveovej "v žiadnom prípade" nehrozil. "Západ dával jasne najavo, už v roku 1953 vo východnom Nemecku a v roku 1956 v Maďarsku, rovnako ako v roku 1968 v Československu a neskôr v roku 1981 v Poľsku, že nebude zasahovať do časti Európy kontrolovanej Sovietmi," objasnila historička.
Dôvodom vpádu vojsk do ČSSR bolo predovšetkým to, že Sovieti nemohli zniesť predstavu, že by tunajší komunistický režim mohol stáť na niečom inom ako na hrubej moci a sile. "Pokiaľ možno tej ich," doplnila pre novinky.cz.
