MOSKVA - Rusko sa nedomnieva, že pre zaručenie jeho bezpečnosti je nutné rozmiestňovať arzenály jadrových zbraní v zahraničí, uviedol dnes v rozhovore pre rozhlasové stanice Sputnik, Echo Moskvy a Govorit Moskva ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Podľa agentúr RIA Novosti a TASS Lavrov súčasne poznamenal, že Rusko má záujem o to, aby svojím bezjadrovým silám zabezpečilo možnosť plniť bojové úlohy v ktorejkoľvek časti sveta.
Šéf ruskej diplomacie tiež vyhlásil, že rozmiestňovaním svojich taktických zbraní na území piatich európskych krajín Spojené štáty porušujú Dohodu o nešírení jadrových zbraní. Upozornil, že "v rámci NATO existuje program, podľa ktorého sa o obsluhu týchto taktických atómových zbraní starajú občania týchto piatich a ďalších štátov NATO, mimo USA". Túto situáciu Lavrov označil za "vážne ohrozenie" existujúcej dohody o nešírení jadrových zbraní.
Minister súčasne ubezpečil, že Moskva nie je zainteresovaná na tom, aby jej vzťahy so Západom boli stále v kríze.
Lavrov v rozhovore uviedol, že ho neznepokojujú ani tak sankcie, uvalené na Rusko Západom kvôli kríze na Ukrajine, "lebo Rusko musí rozvíjať vlastnú výrobu", ako skôr "všeobecný charakter vzťahov" s USA a EÚ.
Na margo Ukrajiny Lavrov vyhlásil, že musí zostať jednotná a vo vojensko-politickom zmysle neutrálna. Uviedol, že je to aj v záujme blahobytu jej občanov. Varoval, že rozkol Ukrajiny by mohol viesť k tomu, že NATO bude pokračovať v pokusoch urobiť Ukrajinu protiruskou.
"Chceli by sme vidieť Ukrajinu jednotnú, ale v záujme toho treba splniť záväzok o jej decentralizácii," zdôraznil. Vyhlásil tiež, že treba prestať s "tvrdohlavým presadzovaním unitárneho štátu (...) a ukrajinizáciou".
Upozornil však tiež, že "všetko, čo sa teraz navrhuje a predkladá Kyjevom, je akoby zamerané na rozkol krajiny". Vysvetlil, že Moskva nevidí žiadny zmysel v tom, aby na Ukrajine pôsobili mierotvorné jednotky OSN, ako to žiada vedenie Ukrajiny na čele s prezidentom Petrom Porošenkom.
Dodal, že vláda v Kyjeve sa snaží "zadusiť alebo úplne vypudiť" z útvaru ukrajinského štátu obe republiky vyhlásené na území Donbasu proruskými separatistami. Ako dôkaz svojho tvrdenia uviedol sociálno-ekonomickú blokádu, zastavenie vyplácania sociálnych dávok a odmietanie Kyjeva viesť dialóg s vedením samozvaných republík, Doneckej a Luhanskej.
Pokiaľ ide o vývoj vzťahov s Iránom, Lavrov uviedol, že Rusko s ním bude rozvíjať spoluprácu vo vojensko-technickej oblasti, v ktorej sa "otvárajú dobré perspektívy". Ubezpečil však, že nevznikne žiadny vojenský zväz Ruska a Iránu - nepotrebuje ho ani jedna z oboch strán. "Je to nerealistické a nepotrebné," dodal.
Vysvetlil, že Moskva nechce, aby sa Irán stal ďalším cieľom nelegitímneho použitia sily, čím objasnil aj rozhodnutie o dodávkach raketových systémov S-300.
Obavy Ruska podľa Lavrova súvisia s najnovším vývojom v Jemene a priľahlom regióne, "kde došlo k nelegitímnemu použitiu sily". Lavrov vyhlásil, že po dodaní ruských S-300 do Iránu "si to tí, ktorí by naň chceli zaútočiť, najmenej dvakrát dobre rozmyslia, kým to urobia".
Ruský minister v súvislosti s tým vyjadril počudovanie nad zmeneným postojom USA k rozhodnutiu Ruska vrátiť sa k plneniu dohody s Teheránom o dodávkach S-300. Uviedol, že cieľom Ruska je stimulovať Irán ku konštruktívnejšiemu prístupu na rokovaniach o jadrovom programe. "Táto stimulácia zabrala," konštatoval.
Rusko plánuje v Argentíne postaviť atómový reaktor
Rusko plánuje v Argentíne postaviť atómový reaktor. Prezident Vladimir Putin a argentínska prezidentka Cristina Fernándezová majú podpísať príslušné memorandum o zámere. S odvolaním sa na Jurija Ušakova, zahraničnopolitického poradcu Putina, o tom informovala agentúra DPA.
Ruský koncern Rosatom má veľký záujem o účasť na projekte atómovej elektrárne Atucha. Počas Putinovej návštevy v Buenos Aires médiá v júli 2014 informovali, že kontrakt by mohol dosiahnuť hodnotu 2,2 miliardy USD (2,05 miliardy eur). Podľa Ušakova plánujú Putin a Fernándezová podpísať celkovo 20 zmlúv.
Na Savčenkovú sa môže vzťahovať amnestia
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes pripustil, že na ukrajinskú pilotku Nadiju Savčenkovú, ktorú väznia v Rusku, by sa mohla vzťahovať amnestia.
V rozhovore pre rozhlasové stanice Sputnik, Echo Moskvy a Govorit Moskva však Lavrov upozornil, že v kauze, v ktorej je Savčenková obvinená zo spoluúčasti na vražde dvoch ruských novinárov, musí najprv zasadnúť súd.
"Ak súd rozhodne, že je nevinná, nie je čo riešiť. Ak rozhodne, že je vinná, bude zrejme spadať pod amnestiu," vysvetlil Lavrov. Dodal, že by išlo o amnestiu na základe minských mierových protokolov, ktorá sa má vzťahovať na všetkých účastníkov udalostí na juhovýchode Ukrajiny.
Lavrov počas rozhovoru reagoval aj na otázku jedného z rozhlasových poslucháčov, ktorý sa zaujímal o osud Edwarda Snowdena, ktorý v Rusku dostal azyl.
Minister uviedol, že Snowden môže Rusko opustiť kedykoľvek. Ako spresnila agentúra RIA Novosti, Snowden vlani v auguste dostal povolenie na pobyt v Rusku, ktoré platí tri roky a oprávňuje jeho držiteľa vycestovať do zahraničia. Lavrov v tejto súvislosti spresnil, že USA sa o Snowdenov osud už dávnejšie nezaujímajú.
Snowden v roku 2013 dal novinárom denníka The Guardian k dispozícii dokumenty o sledovacích aktivitách americkej spravodajskej služby NSA či jej britskej obdoby GCHQ. V súčasnosti žije s priateľkou v Moskve a pracuje v oblasti informačných technológií.
Tridsaťtriročná Savčenková je v ruskej väzbe od vlaňajšieho júna, medzitým ju vo vlasti zvolili za poslankyňu ukrajinského parlamentu. Moskovský súd jej však naposledy predĺžil väzbu do 13. mája.
Podľa ruských vyšetrovateľov Savčenková ešte ako príslušníčka dobrovoľníckeho práporu v Donbase úmyselne naviedla paľbu ukrajinských mínometov na neozbrojených ruských novinárov, z ktorých dvaja zahynuli. Potom - podľa Moskvy - prešla hranice ako utečenka, pričom mala falošné doklady.
Ukrajinská pilotka všetky obvinenia kategoricky popiera a tvrdí, že ju do Ruska zavliekli násilím po tom, čo ju zajali proruskí separatisti.
Po Nobelovej cene pre Obamu nasledovalo niekoľko nelogických vojen
Americký prezident Barack Obama po nástupe k moci vzbudil mnohé nádeje a udelili mu i Nobelovu cenu mieru. Nasledovali však mnohé nelogické vojny, uviedol dnes ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorého citovala agentúra TASS.
"Do Obamu boli vkladané mnohé nádeje, dostal Nobelovu cenu mieru, avšak následne došlo k mnohým vojnám, ktoré boli absolútne nelogické a nespĺňali záujmy stability v určitých regiónoch," povedal Lavrov v rozhovore pre ruské médiá. Ako príklad uviedol konflikty v Afganistane, Iraku a Líbyi.
Šéf ruskej diplomacie zároveň zdôraznil, že Moskva by sa mala vo svojich vzťahoch s USA pridržiavať princípu "dôveruj, ale preveruj". "Už sme sa dosť popálili na rozličných ilúziách o vzťahoch s USA. Dnes musíme preverovať a až potom uvidíme, či môžeme aj dôverovať," tvrdí Lavrov.
