KYJEV - Zosadený ukrajinský prezident Viktor Janukovyč a ďalšie osoby budú zrejme postavené pred Medzinárodný trestný súd v Haagu. Návrh schválil dnes ukrajinský parlament, píše agentúra Reuters.
Drvivou väčšinou schválená rezolúcia spája Janukovyča, ktorý je od soboty na úteku, s policajnými zásahmi proti demonštrantom. Dokument uvádza, že o život prišlo vyše 100 ľudí z Ukrajiny a iných štátov.
Okrem Janukovyča parlament posiela pred súd v Haagu aj bývalého ministra vnútra Vitalija Zacharčenka a niekdajšieho generálneho prokurátora Viktora Pšonku. Po oboch je takisto vyhlásené pátranie.
Ukrajinský veľvyslanec vo Viedni Andrij Bereznyj medzitým oznámil svoju demisiu. Tvrdí, že sa tak rozhodol z vlastnej vôle. "Politické vedenie krajiny je zodpovedné za hlbokú sociálnu a politickú krízu, ktorá vyústila do použitia násilia zo strany úradov proti ukrajinským občanom a spôsobila ich smrť," citovala z Berezného vyhlásenia agentúra ITAR-TASS.
Haagsky súd: Ukrajina nás zatiaľ nepožiadala o vyšetrovanie
Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v Haagu zatiaľ nedostal žiadosť ukrajinskej vlády, aby vyšetril udalosti, ktoré viedli k zosadeniu prezidenta krajiny Viktora Janukovyča. Povedal to dnes hovorca súdu, ktorého citovala agentúra Reuters.
Okrem Janukovyča chce parlament súdiť v Haagu aj bývalého ministra vnútra Vitalija Zacharčenka a niekdajšieho generálneho prokurátora Viktora Pšonku. Po všetkých troch bolo vyhlásené celoštátne pátranie. Janukovyča, obviňovaného z "masovej vraždy", naposledy videli v mestečku Balaklava na Kryme, neďaleko ruskej námornej základne v Sevastopole.
ICC dnes reagoval vyjadrením, že musí dostať od ukrajinskej vlády žiadosť, ktorou mu zverí jurisdikciu nad vyšetrením týchto úmrtí. Hovorca ICC súčasne zdôraznil, že je potom na prokurátorovi súdu, aby rozhodol, či vyšetrovanie v danej veci začne alebo nezačne.
ICC sa od svojho založenia v roku 2002 zaoberal výlučne prípadmi z Afriky. Vyjadril však ochotu konať, ak ho o to Ukrajina požiada, napísala agentúra Reuters. Ukrajina nie je signatárom zmluvy o založení ICC, čo značí, že haagsky súd nemá automaticky súdnu právomoc nad nedávnymi udalosťami v krajine a môže konať iba po splnomocnení ukrajinskou vládou.
Rozhodnutie požiadať ICC o vyšetrovanie neznamená automaticky, že sa vyšetrovanie aj začne. A ak áno, Ukrajina nebude môcť rozhodovať o tom, koho bude súd vyšetrovať, pokračoval Reuters.
Haagsky tribunál má súdnu právomoc zaoberať sa iba vážnymi medzinárodnými zločinmi a to iba v prípade, ak sa nimi nemôžu alebo nechcú zaoberať orgány príslušného štátu.
Rusko a EÚ varovali pred narastajúcou nestabilitou na Ukrajine
Rusko a Európska únia dnes varovali pred narastajúcou nestabilitou na Ukrajine. Varovanie prišlo v čase, keď noví lídri štátu odložili vytvorenie prechodnej vlády a na oboch stranách Atlantiku sa diskutuje o prípadných záchranných finančných balíkoch pre Ukrajinu.
Informovala o tom tlačová agentúra DPA. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa sťažoval, že "radikáli" v ukrajinskej metropole Kyjev ohrozujú rusky hovoriace oblasti na Ukrajine.
Lavrov sa dnes v Moskve rozprával s novinármi a kritizoval nedeľňajšie rozhodnutie ukrajinského parlamentu zrušiť jazykový zákon, ktorý umožňoval občanom komunikovať na úradoch v regionálnych jazykoch, napríklad po rusky. "Ani jediný človek na Ukrajine by sa nemal cítiť znevýhodnený," vyhlásil Lavrov.
Úradujúci prezident vyjadril obavy zo separatizmu na Kryme
Úradujúci ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov dnes hovoril o situácii na prevažne ruskojazyčnom Kryme a vyjadril obavy z "náznakov separatizmu", ktoré sa tam objavili, a z toho vyplývajúceho ohrozenia územnej celistvosti krajiny. Informovala o tom agentúra Reuters.
Protestujúci na Krymskom polostrove zorganizovali po zosadení prezidenta Viktora Janukovyča protestné zhromaždenia voči novým ukrajinským vládcom a v Sevastopole, kde sa nachádza námorná základňa ruskej čiernomorskej flotily, bol vymenovaný do funkcie ruskojazyčný starosta mesta.
Úradujúci prezident Turčynov povedal, že ktokoľvek, kto je zodpovedný za separatistické kroky, by mal byť potrestaný, uviedla v písomnom komuniké jeho tlačová služba. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Grigorij Karasin sa dnes stretol s ukrajinským veľvyslancom v Rusku, Volodymyrom Jeľčenkom, ktorému tlmočil obavy o bezpečnosť ruských občanov a diplomatov na Ukrajine. Oznámilo to ruské ministerstvo zahraničných vecí.
"Ruská strana vzniesla otázky o... bezpečnosti ruských občanov a diplomatických zástupcov na území Ukrajiny," citovala ministerstvo agentúra Reuters.
Kličko potvrdil kandidatúru za prezidenta; Kľujeva údajne postrelili
Líder ukrajinskej strany UDAR Vitalij Kličko dnes potvrdil, že sa bude uchádzať o post prezidenta. Predčasné voľby sú naplánované na 25. mája. Informuje agentúra Reuters. "Budem sa uchádzať o post prezidenta Ukrajiny, pretože pevne verím, že pravidlá hry na Ukrajine sa musia zmeniť," povedal Kličko.
Medzitým prišla správa o postrelení Andrija Kľujeva - bývalého poradcu zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča. Po oboch vyhlásili nové ukrajinské orgány pátranie. Kľujevov hovorca Artem Petrenko s odvolaním sa na "dôveryhodné zdroje" telefonicky oznámil, že niekdajšieho šéfa Janukovyčovej administratívy postrelili do nohy. Pod paľbu sa údajne dostal dvakrát, nie je ale v ohrození života. Petrenko tvrdí, že s Kľujevom sa osobne nezhováral a nevie, kde sa nachádza, ani či je v prítomnosti Janukovyča.
Máme záujem pomôcť Ukrajine, tvrdia šéfovia diplomacií
Slovensko, Česká republika ako aj zvyšok Visegrádskej štvorky majú záujem pomôcť Ukrajine. Zhodli sa na tom dnes v Bratislave ministri zahraničia Slovenska Miroslav Lajčák a Českej republiky Lubomír Zaorálek. "Aktuálna pomoc sa môže týkať aj finančných záležitostí na obnovu toho, čo bolo zničené alebo pomoci zraneným," povedal Zaorálek
Zároveň je podľa oboch ministrov dôležité, aby sa Ukrajinci dohodli na kompromise a zvolili si novú vládu. "Potrebujeme partnera, ktorého dnes nemáme" vyjadril sa Lajčák. Až potom musia prísť na rad témy ako Asociačná dohoda alebo finančná pomoc pre ekonomiku. Obaja ministri zároveň označili za veľmi nepravdepodobnú možnosť, že by sa Ukrajina rozdelila.
Lajčák aj Zaorálek taktiež pochválili vzájomné česko-slovenské vzťahy a vyzdvihli význam Visegrádskej štvorky. Tá má podľa nich v zahraničí svoju váhu, o čom svedčí aj záujem o zasadnutia V4 plus, na ktoré členské štáty pozývajú aj zástupcov iných krajín.
Naposledy sa uskutočnilo v Budapešti za prítomnosti Bulharska, Rumunska a Grécka. Združenie môže podľa Zaorálka posilniť úlohu Česka a Slovenska v zahraničnej politike Európskej únie. Vzájomne nadštandardné vzťahy Slovenska a Českej republiky má ešte zdôrazniť spoločné zasadnutie oboch vlád, ktoré by sa malo uskutočniť ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu.
