BRATISLAVA/IZRAEL - Včera počas Medzinárodného dňa spomienky na obete holokaustu premietli v Izraeli film o slovenskej židovke Gizi Fleischmannovej, ktorá viedla za druhej svetovej vojny úplatkársku operáciu. Vďaka nej sa podarilo zachrániť životy mnohých ľudí, jej vlastný vyhasol v roku 1944 v Osvienčime.
Gizi Fleischmannová sa narodila v roku 1892 v Bratislave a jej úspešná snaha o pomoc blížnym ju predurčila na to stať sa legendou. Bohužiaľ, príbeh tejto odvážnej ženy, vedúcej predstaviteľky Pracovnej skupiny, ilegálnej odnože v rámci Ústredne Židov, však zostal do značnej miery zabudnutý.
Pred niekoľkými rokmi bola zverejnená kniha jej listov a posledné väčšie uznanie sa jej dostalo v roku 2012, kedy o nej Slovenské národné divadlo pripravio inscenáciu, k 70. výročiu prvých nacistických transportov Židov z Československa.
Táto hra popchla izraelskú filmárku so slovenskými koreňmi Natashu Dudinski (46), aby o Gizi nakrútila dokumentárny film, ktorý mal premiéru 27. januára v Haife a tento týždeň si ho budú môcť diváci pozrieť aj v Tel Avive a Jeruzaleme.
Fleischmannová organizovala v rámci Pracovnej skupiny pomoc na zastavenie deportácií a uplácala skorumpovaných úradníkov na najvyšších miestach, čím sa jej podarilo zachrániť tisíce slovenských Židov.
Sama však neunikla z pazúrov nacistickej mašinérie a v októbri 1944 bola v poslednom transporte zo Slovenska deportovaná do vyhladzovacieho tábora Osvienčim. Tam ju vo veku 52 rokov zavraždili.
"Nie som si istá, prečo jej príbeh nie je známejší," povedala pre timesofisrael.com Dudinski. "Možno preto, že bola z malej krajiny. Alebo možno preto, že išlo o podplácanie. Alebo možno je to tým, že bola žena. Na ženy sa v histórii často zabúda," dodala.
Podľa nej neexistujú v súvislosti s Fleischmannovou žiadne podozrenia, že by peniaze niekedy spreneverila, alebo by boli použité len pre vyvolených. Pracovná skupina sa snažila získať prostriedky aj od ostatných židovských organizácií v Európe, aby tak ich plán na záchranu Židov nadobudol čo najširšie rozmery. Jej prosby však neboli vyslyšané.
Film od Dudinski obsahuje zábery zo skúšok Slovenského národného divadla, rozhovory s historikmi, ako je napríklad Yehuda Bauer, či rozhovory s niektorými z Flesichamnnovej príbuzných, ktorí prežili. Pre režisérku však zostáva viacero nezodpovedaných otázok. Prečo Gizi neodišla zo Slovenska, keď svoje dve dcéry poslala do Palestíny a sama nevyužila možnosť zachrániť sa? Alebo či Gizi naozaj verila tomu, že vraždiaci stroj nacistov sa dá zastaviť pomocou úplatkov.
Každopádne ona, ani jej skupina nepodľahli zúfalstvu a podarilo sa im zachrániť aspoň niektorých, hoci nie všetkých, ktorých chceli. Aj to bolo v tomto čase viac, ako urobili mnohí iní.
