PRAHA/BRATISLAVA - Od oslobodenia nacistického vyhladzovacieho a koncentračného tábora Osvienčim uplynie 27. januára 70 rokov. Zahynulo v ňom viac ako 1,1 milióna ľudí, väčšinou Židov. Pohľad na tých, ktorí hrôzy prežili, bol žalostný.
Tábor Osvienčim (po nemecky Auschwitz) bol na rozkaz druhého muža nacistického Nemecka, šéfa jednotiek SS i gestapa Heinricha Himmlera z 27. apríla 1940 založený v blízkosti rovnomenného poľského mestečka. Prvých väzňov - predovšetkým Poliakov väznených z politických dôvodov - sem zavliekli v júni 1940 a v tábore ich využívali na otrockú prácu.
V marci 1941 rozkázal Himmler vedľa základného tábora postaviť druhý rozsiahlejší komplex, ktorý nazvali Osvienčim II - Brezinka (Birkenau). Ten sa stal najväčším strediskom určeným na vyhladzovanie európskych Židov.
V marci 1942 bol v blízkych Monoviciach založený tábor Osvienčim III, zvaný Buna, kde si nemecká firma LG Farben zriadila továreň na výrobu kaučuku. K Osvienčimu patrilo aj vyše 40 pobočných pracovných táborov.
V prvej plynovej komore v Osvienčime I v septembri 1941 prvýkrát vyskúšali vražedné účinky cyklónu B - látky používanej na deratizáciu. Neskôr v Brezinke postavili štyri veľké plynové komory, v ktorých mohlo byť denne zavraždených okolo 6000 ľudí.
Od konca marca 1942 začali do Osvienčimu prúdiť židovské transporty z nacistami ovládaných krajín. Obeťami najväčšej a zároveň poslednej vlny deportácií sa stalo v polovici roka 1944 niekoľko stoviek tisíc maďarských Židov. Od októbra 1942 do októbra 1944 bolo do Osvienčimu deportovaných tiež viac než 46 000 väzňov z Terezína. Časť z nich na prechodnú dobu umiestnili v tzv. Terezínskom rodinnom tábore, s ktorým je spojená najväčšia hromadná vražda československých občanov v noci z 8. na 9. marca 1944, kedy nacisti zabili 3792 židovských mužov, žien a detí.
Po príchode transportu na rampu v Birkenau sa konala tzv. selekcia, pri ktorej dôstojníci SS rozhodovali o tom, kto bude vzatý na prácu (teda na "Vernichtung durch Arbeit" - vyhladenie prácou), a koho pošlú priamo do plynových komôr. Tie boli maskované ako sprchy, čo malo obete presvedčiť, že ide o dezinfekčné opatrenie pred prácou.
Nápis "Arbeit macht frei!" - Práca oslobodzuje - nad hlavnou bránou kmeňového tábora, bol ukážkou nacistického cynizmu. Jednou z najsmutnejších kapitol tábora boli lekárske pokusy robené na väzňoch nacistami. Neblaho presláveným sa stal najmä "Biely anjel" Jozef Mengele.
V januári 1945 kvôli postupu Červenej armády nariadilo velenie SS evakuáciu a asi 58 000 väzňov schopných pohybu prinútili k tzv. Pochodu smrti do iných táborov. Zostali len chorí, z ktorých príslušníci SS krátko pred oslobodením stovky zavraždili, iní zomreli hladom a vyčerpaním. Tábor bol oslobodený 27. januára 1945 vojakmi 60. armády prvého ukrajinského frontu. V tej dobe v tábore pobývalo len 7650 zbedačených ľudí.
Podľa údajov osvienčimského múzea v tábore zahynulo vyše 1,1 milióna ľudí - jeden milión Židov, až 75 000 Poliakov, 21 000 Rómov, 15 000 sovietskych vojnových zajatcov a 15 000 príslušníkov ďalších národností.
K väzňom osvienčimského tábora patrilo tiež približne 50 000 československých občanov - Židov, politických väzňov a Rómov, z ktorých prežilo asi 6000. Straty v Osvienčime predstavovali viac ako polovicu z celkových 80 000 zavraždených alebo zomrelých Židov z Čiech a Moravy za druhej svetovej vojny. Smrť v Osvienčime našlo tiež okolo 5000 českých Rómov, len v noci z 2. na 3. augusta 1944 tu bolo zavraždených 2897 Rómov zo 14 krajín.
Z Osvienčimu utieklo podľa serveru holocaust.cz celkom 667 väzňov, z ktorých však 270 dolapili už v okolí tábora a okamžite popravili. Najznámejším prípadom bol útek dvoch slovenských Židov Alfreda Wetzlera a Waltera Rosenberga (po vojne začal používať meno Rudolf Vrba), ktorí po prvýkrát podrobne informovali svet o prežitých hrôzach.
Kapitáni tábora Rudolf Höss, Arthur Liebehenschel a 22 bývalých dozorcov poľský súd odsúdil na smrť a v roku 1947 ich popravili. Vo Frankfurte nad Mohanom v rokoch 1963 - 1966 odsúdili ďalších 22 Nemcov za zločiny spáchané v Osvienčime
Zábery z oslobodenia tábora
