LODŽ/PRAHA - V prestrojení sa dostával do miest, kde nacisti páchali tie najväčšie zverstvá. Mohol tak ako prvý poskytnúť britským a americkým úradom kompletné svedectvo o pomeroch vo varšavskom gete a vo vyhladzovacích táboroch. Legendárny kuriér medzi poľským odbojom a exilovou vládou v Londýne Jan Karski rokoval s najvyššími svetovými politikmi. Táto snaha ale zostala bez odozvy. Svet sa totiž zdráhal jeho svedectvu uveriť a nepodnikol žiadne akcie na zastavenie holokaustu, v ktorom bolo zmarených šesť miliónov ľudských životov. Od narodenia katolíka Karského uplynie 24. júna 100 rokov.
Život Jana Karského by stačil na niekoľko románov. Ako vojak poľskej armády sa dostal do sovietskeho i nemeckého zajatia a počas svojej misie bol niekoľkokrát zatknutý. Kvôli obavám, že pri mučení prezradí svoje tajomstvo, sa neúspešne pokúsil spáchať samovraždu. Pri svojej snahe zastaviť holokaust rokoval s tými najvyššími predstaviteľmi a významnými osobnosťami. Po vojne sa usadil v Spojených štátoch a o jeho skutkoch sa dlho nevedelo.
Narodil sa ako Jan Kozielewski 24. júna 1914 v katolíckej rodine v Lodži. Jeho otec bol majiteľom malej továrne na výrobu koženého tovaru. Niektoré zdroje uvádzajú, že sa narodil 24. apríla, sám karski ale v niekoľkých dokumentoch vlastnou rukou zmienil júnový dátum.
Bol zbožným katolíkom a vyrastal v multikultúrnom prostredí, pretože veľkú časť obyvateľov Lodže vtedy tvorili Židia. K tolerancii k menšinám ho vychovávala jeho silne veriaca matka, ktorá na mladého Karského mala veľký vplyv.
Po maturite Jan študoval právo a diplomaciu na univerzite vo Ľvove a od roku 1935 pôsobil v diplomatických službách v Rumunsku, Nemecku, Švajčiarsku a Británii. Začiatkom roku 1939 nastúpil na plný úväzok na ministerstvo zahraničia, v auguste ho ale zastihol mobilizačný rozkaz a Karski začal slúžiť u delostreleckého pluku. Kvôli rozdeleniu Poľska medzi Nemecko a Sovietsky zväz sa ocitol v sovietskom zajatí, ale podarilo sa mu utajiť svoju skutočnú, dôstojnícku hodnosť, a bol vymenený do nemeckého zajatia. Vyhol sa tak osudu tisícov poľských dôstojníkov, ktorých zmasakrovala stalinská polícia NKVD v Katyni.
Z nemeckého zajatia sa mu podarilo utiecť, dostal sa do Varšavy a pripojil sa k hnutiu odporu. V januári 1940 bol poslaný do Paríža, aby nadviazal spojenie s exilovou vládou na čele s generálom Wladyslawom Sikorským. Do Paríža cestoval tri týždne cez Slovensko, Maďarsko, Juhosláviu a Taliansko. V máji toho istého roku bol vyslaný znovu do Paríža. Cestou hi ale v slovenských Tatrách na základe udania zatklo gestapo, ktoré ho kruto mučilo. Karski prišiel takmer o všetky zuby, svoju misiu a svojich kolegov však neprezradil. Nemci tak dôležitého väzňa previezli do nemocnice v poľskom mestečku Nowy Soncz. Odtiaľ sa mu za pomoci niekoľkých ľudí podarilo utiecť, za čo bolo niekoľko z nich popravených.
Po krátkej rekonvalescencii sa vrátil do služby v Oddelení informácií a propagandy veliteľstva Zemskej armády. V roku 1942 sa vydal na svoju asi najdôležitejšiu misiu. Cieľom bol Londýn, kde po páde Francúzska sídlila poľská exilová vláda. Karski mal informovať predsedu exilovej vlády Sikorského a ďalších politikov o nacistických zverstvách v okupovanom Poľsku.
Židia mu predtým sprostredkovali dve tajné návštevy varšavského geta. "Nemalo to nič spoločné s ľudským bytím a nikdy predtým som nič podobné nezažil," rozprával Karski v Lanzmannovom dokumente Šoa z roku 1977. Hovoril o uliciach preplnených odpadkami a na nich ležiacich nahých mŕtvolách. K tomu špina, puch a nervózny zhon. "Zapamätajte si ten obraz, rozprávajte o tom tým vonku. Nezabudnite!," vyzývali ho jeho židovskí sprievodcovia. V prestrojení za ukrajinského strážnika sa tiež dostal do tranzitného tábora v meste Izbica Lubelska.
Strastiplná cesta do Londýna viedla cez Francúzsko, Pyreneje, Španielsko a Gibraltár a do Anglicka sa mu podarilo na mikrofilme dostať obšírnu správu o hnutí odporu v Poľsku a o holokauste Židov v okupovanom Poľsku. Poľský minister zahraničných vecí Edward Raczynski mohol svetu poskytnúť jedno z prvých a najpresnejších svedectiev o holokauste. So svojou žiadosťou o pomoc Židom však Karski u britskej vlády aj napriek naliehaniu neuspel.
Karski sa ale nevzdal a odletel do Spojených štátov, kde sa v roku 1943 stretol dokonca s americkým prezidentom Franklinom Rooseveltom. Ani tu ale neuspel a svet tak nepodnikol žiadne akcie k zastaveniu holokaustu. Príznačný a hojne spomínaný je rozhovor, ktorý viedol so sudcom Najvyššieho súdu USA Felixom Frankfurterom, ktorý bol židovského pôvodu. Ten si Karského v pokoji vypočul a potom mu povedal: "Mladý muž, ja vám neverím. Nehovorím, že klamete, ale neverím vám."
Po vojne Jan odišiel do USA. Vyštudoval Georgetownskú univerzitu, kde prednášal. Tu sa tiež oženil so židovskou tanečnicou a choreografkou Polou Nirenskou, ktorej takmer celá rodina zahynula v nacistických vyhladzovacích táboroch.
Jeho snaha zastaviť holokaust bola zabudnutá až do konca 70. rokov, kedy sa objavil v preslávenom filme Clauda Lanzmanna Šoa. Pomohli k tomu jeho do tej doby takmer neznáme knihy.
Karski zomrel 13. júla 2000 vo veku 86 rokov. Za svoju snahu o zastavenie holokaustu získal množstvo ocenení, vrátane titulu Spravodlivý medzi národmi.
