LONDÝN/BRATISLAVA - Zahraničné noviny Guardian a Washington Post priniesli vo štvrtok informácie o tajnom americkom protiterostickom programe s krycím názvom PRISM 2007, ktorý sa mal zameriavať na získavanie informácií z internetových serverov. Ako sa však ukazuje, americká Národná bezpečnostná agentúra disponuje aj veľmi účinným softwarom Boundless Informant (Neobmedzený informátor), ktorý vie vytvoriť mapy graficky zobrazujúce koľko dát získavajú Spojené štáty zo zahraničných internetových a telefónnych sietí.
Program PRISM vznikol v roku 2007 a odvtedy sa údajne rapídne rozšíril. Podľa Washingtonu sa na ňom podieľalo deväť internetových spoločností: Microsoft, Yahoo, Google, Facebook, PalTalk, AOL, Skype, YouTube a Apple. Spoločnosti Yahoo, Apple a Facebook okamžite po zverejnení informácií účasť na programe popreli.
Podľa novín Washington Post a Guardian sú americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) a Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) napojené priamo na centrálne servery týchto spoločností, a to s ich súhlasom. Touto cestou si podľa denníkov zabezpečili prístup k videozáznamom, fotografiám, e-mailom, dokumentom a kontaktným údajom.
Boundless Informant
Britský denník Guardian však získal ďalšie tajné materiály o nástroji NSA, tzv. neobmedzenom informátorovi. Jeho úlohou je najmä spočítanie a roztriedenie záznamov o komunikácii, metadátach.
Z dokumentov vyplýva, že za 30 dní v marci 2013 získali americké úrady z amerických internetových serverov takmer tri miliardy informácií a celkovo z celého sveta až 97 miliárd.
Podľa mapy zverejnenej britským denníkom USA zhromaždili najviac informácií z Iránu, a to vyše 14 miliárd. Ďalšia priečka patrí Pakistanu s 13,5 miliardami, za ktorým tesne nasleduje Jordánsko s 12,7 miliardami informácií. O niečo menej má potom Egypt (7,6 miliardy) a India (6,3 miliardy).
Na odlíšenie je každej krajine priradený určitý farebný kód podľa množstva dát a intenzity sledovania. Najmenej zaujímavé sú oblasti označené zelenou, ktorá potom prechádza do žltej a oranžovej a končí červenou, ktorou sú označené krajiny s najväčším dohľadom.
Za predpokladu, že je mapa Gaurdianu dôveryhodná, Slovensko má tmavo zelenú farbu, a tak patrí medzi tie najmenej sledované oblasti, rovnako ako napríklad Škandinávia, Austrália, veľká časť Južnej Ameriky či Afriky.
Napriek tomu, že americký prezident Barack Obama občanov USA ubezpečil, že ich nesleduje a zameriava sa výlučne na zahraničie, má krajina svetlooranžové označenie. To by sa však dalo vysvetliť tým, že do monitoringu spadá aj prichádzajúca komunikácia zo sveta, takže sa do schémy dostáva aj prijímateľ. Podľa USA sú monitorovacie programy v súlade so zákonom, proti čomu protestujú ochrancovia ľudských práv.
Rozsah škandálu je taký veľký, že otázku sledovania iných národov chce Obamovi predostrieť na nadchádzajúcom stretnutí v Berlíne aj kancelárka Angela Merkelová.
