OSLO - Bombovému útoku proti vládnym budovám v centre nórskej metropoly Osla, ktorý vlani 22. júla spáchal atentátnik Anders Behring Breivik, sa dalo zabrániť. Ak by polícia nechybovala, bolo tiež možné Breivika zastaviť skôr, ako na ostrove Utöya neďaleko nórskej metropoly postrieľal 69 prevažne mladých ľudí.
Vyplýva to z takmer 500 stránkovej správy nezávislej komisie, ktorá uplynulý rok skúmala okolnosti Breivikových teroristických útokov, ktoré si celkom vyžiadali 77 obetí.
V správe označenej NOU 2012:14, ktorá obsahuje šesť hlavných záverov a 31 odporúčaní nórskej spoločnosti, sa uvádza, že útoku v centre Osla bolo možné predísť prostredníctvom lepších bezpečnostných opatrení. Predsedníčka komisie Alexandra Bechová Gjörvová v tejto súvislosti hovorila najmä o nenaplnení plánu z roku 2004, podľa ktorého mali byť vládne ulice uzavreté pre verejnosť. Ak by sa tak stalo, musel by podľa Bechovej Gjörvovej atentátnik svoj čin uskutočniť inde.
Komisia, ktorá hovorila s celkom 800 osobami a hodnotila tiež množstvo fotografií, videí i ďalších materiálov, tiež dospela k záveru, že policajti mohli Breivika zadržať skôr. Už o 15:35, teda asi desať minút po explózii bomby v centre nórskej metropoly, mali celkom presný opis útočníka. Jeden chodec políciu upozornil, že zbadal podozrivého muža, ktorý vyzeral ako policajt a mal v ruke pištoľ. Muž sa vraj pohyboval sám a nasadol do šedej dodávky.
Táto informácia ale kvôli chaotickej situácii zostala 20 minút na operačnej centrále bez toho, aby si ju niekto všimol. Keby polícia reagovala rýchlejšie, mohlo možno Breivika zastaviť policajné auto, ktoré o 15:57 minul, alebo strážcovia zákona zo stanice, okolo ktorej prešiel o šesť minút neskôr. Podľa Bechovej Gjörvovej, ktorá zdôraznila, že vinu za udalosť nesie páchateľ, mala byť policajná akcia oveľa cieľavedomejšia a rozsiahlejšia. Kvôli pochybeniam, medzi ktoré patrí neaktivovanie plánu z januára 2011, ktorý mal zabrániť teroristom v pohybe z miesta na miesto, vzniká vraj priestor k rezignácii príslušných osôb.
Bechová Gjörvová kritizovala tiež zastaralé informačné technológie, ktoré polícia používa, a uviedla, že v deň atentátu museli strážcovia zákona svojich kolegov do služby zvolávať manuálne. Vážne nedostatky sa prejavili aj oneskorením pri zásahu na ostrove Utöya. Policajti k nemu totiž autom nemierili najkratšou cestou, ale najprv sa vydali k neďalekému ostrovu Geitöya, pretože si ostrovy pomýlili.
Nórsky denník Verdens Gang uviedol, že špeciálne jednotky Delta nemali pri ceste za Breivikom mapu a jediným navigačným zariadením, ktorým sa riadili, bol ručný prístroj GPS. Policajti boli očividne presvedčení, že cesta na ostrov bude krátka, preto tiež malý gumový čln plne naložili. Do člna sa ale kvôli preťaženiu dostala voda, navyše mal problémy s motorom, a preto policajti museli nakoniec zohnať iné dva člny.
Priamo na ostrove bol už podľa komisie policajný zásah veľmi efektívny a strážcovia zákona pri ňom prejavili odvahu. Dobrá bola aj starostlivosť o preživších atentátov a príbuzných zo strany zdravotníckych zariadení bezprostredne po útokoch. Priaznivo hodnotila komisia aj komunikáciu vlády s verejnosťou po krviprelievaniach.
Komisia ďalej uviedla, že polícia mohla prísť na stopu Breivika pred 22. júlom 2011, keby mala lepšiu metodiku práce a širší záber. Nemá však dôkazy, že by týmto polícia mohla útokom predísť. Medzi šesticu hlavných záverov komisia zahrnula aj časť kritizujúcu nedostatok krokov, ktoré by predišli prípadným novým atentátom.
Nórska vláda zriadila desaťčlennú Komisiu 22. júla niekoľko týždňov po atentátoch - 12. augusta 2011. V uplynulom roku sa objavil rad kritiky týkajúcej sa pomalej a spočiatku i chaotickej reakcie nórskych bezpečnostných síl na útoky. V deň útokov najprv o 15:26 explodovala bomba vo vládnej štvrti v Osle. O 17:26 dostala polícia správu o streľbe na Utöyi, až o 18:25 ale pristáli členovia špeciálnych jednotiek Delta na ostrove anv 18:32 bez jediného výstrelu Breivika zadržali.
