BAGDAD - Armáda Spojených štátov dnes oficiálne ukončila vojnu v Iraku, keď na slávnosti na medzinárodnom letisku v Bagdade stiahla a zbalila vojenskú vlajku. Obradom za účasti amerického ministra obrany Leona Panettu sa takmer po deviatich rokov skončila invázia, ktorá zvrhla irackého vodcu a diktátora Saddáma Husajna.
Posledných 4000 amerických vojakov sa stiahne z krajiny do konca tohto roka a Irak bude musieť zápasiť sám s oslabeným, ale stále nepoddajným povstaním, sektárskym napätím a s politickou neistotou, napísala agentúra Reuters.
"Po množstve preliatej krvi Iračanov a Američanov je misia, aby si Irak sám vládol a staral sa o svoju bezpečnosť, splnená," vyhlásil na slávnostnom obrade Panetta.
Americkí vojaci stiahli a zrolovali vlajku amerických síl v Iraku a vložili ju do obalu vo farbách vojenského maskovania.
Vojna, ktorá sa začala raketovým ostreľovaním Bagdadu s názvom "Šok a hrôza", pripravila o život takmer 4500 amerických vojakov a desaťtisíce Iračanov. Vojna neskôr zoslabla a zmenila sa na krvavý sektársky boj medzi dlho potlačovanou väčšinou šiitov a dovtedy vládnucimi sunnitmi - ich utláčateľmi.
Saddám Husajn je mŕtvy, nepokojná politika naplno žije a násilie zoslablo. Irak však stále zápasí s povstaním, krehkosťou pluralitnej vlády a ekonomikou závislou od ropy, ktorá však trpí nedostatkom elektriny a korupciou.
V meste Fallúdža, ktoré bolo jadrom povstania al-Káidy a dejiskom niektorých najhorších bojov počas vojny, tisíce obyvateľov už v stredu oslavovali stiahnutie amerických vojakov. Niektorí podpaľovali americké vlajky a mávali fotografiami zabitých príbuzných.
Susedia Iraku budú pozorne sledovať, ako dokáže Bagdad riešiť problémy bez svojho štítu - amerických vojakov. Hrozí totiž, že sektársku a etnickú rovnováhu v regióne rozbije kríza v susednej Sýrii.
Americký prezident Barack Obama dal predvolebný sľub, že privedie vojakov domov. Irackému premiérovi Núrímu al-Málikímu povedal, že Washington zostane verným partnerom Iraku aj po odchode posledných amerických vojakov cez kuvajtskú hranicu.
Šiitské vedenie Iraku predstavuje stiahnutie ako nový začiatok pre suverenitu krajiny, ale mnohí Iračania majú pochybnosti o smerovaní štátu, keď už americkí vojaci definitívne odídu.
Niektorí sa obávajú sektárskych bojov alebo návratu al-Káidy, ktorá môže rozosievať teror v mestách. Iracké bezpečnostné sily sú vo všeobecnosti vnímané ako schopné poradiť si so zostávajúcim povstaním sunnitských islamistov i so súperiacimi šiitskými militantmi, ktorých podľa názoru USA podporuje Irán.
Výberový chronologický priebeh udalostí vojny medzi Irakom a USA v roku 2003:
20. marca 2003 - USA začali o 03.33 h SEČ cieleným raketovým útokom na iracké vedenie v Bagdade operáciu Iracká sloboda. Vo večerných hodinách sa začala z kuvajtského územia invázia pozemných jednotiek do Iraku. Vojna proti Iraku sa začala napriek protestom "mierového tábora", ktorý predstavovali najmä Francúzsko, Nemecko a Rusko. Na celom svete sa konali protivojnové demonštrácie.
21. marca 2003 - Spojenecké sily hlásili kontrolu nad prístavným juhoirackým mestom Umm Kasr a strategicky významným polostrovom Fáo. Na severe Kuvajtu zahynuli pri havárii vrtuľníka prví koaliční vojaci. Letecká ofenzíva Šok a hrôza znamenala pre obyvateľov Bagdadu každodenné bombardovanie.
22. marca 2003 - Koaličné jednotky získali kontrolu nad dvoma letiskami na západe krajiny. Britské sily začali na juhu Iraku útok na druhé najväčšie iracké mesto Basra.
25. marca 2003 - Silné piesočné búrky bránili v ďalšom postupe spojeneckým pozemným vojskám, ktoré čelili silnému irackému odporu pri mestách Karbalá a Násiríja. Americký prezident George W. Bush požiadal o dodatočné financie pre pokračovanie vojny vo výške 75 miliárd dolárov.
28. marca 2003 - Americkí výsadkári obsadili v kurdskej oblasti na severe Iraku letisko a začali s vytváraním severného frontu.
30. marca 2003 - Pentagón odmietol správy o zásobovacích problémoch spojencov. Kritici vyčítali americkému ministrovi obrany Donaldovi Rumsfeldovi, že z úsporných dôvodov zvolil nesprávnu taktiku.
31. marca 2003 - V blízkosti Bagdadu došlo k prvým zrážkam medzi americkými jednotkami a elitnými Republikánskymi gardami irackého prezidenta Saddáma Husajna.
2. apríla 2003 - USA začali rozhodujúcu fázu postupu na iracké hlavné mesto. Spojenci sa dostali 30 kilometrov pred brány Bagdadu.
3. apríla 2003 - Americké sily prenikli na Saddámovo medzinárodné letisko v Bagdade.
5. apríla 2003 - Američania sa prvýkrát dostali do centra Bagdadu.
6. apríla 2003 - Iracké hlavné mesto sa dostalo do úplného obkľúčenia amerických vojsk. Mestá Basra a Karbalá boli už v rukách spojencov.
7. apríla 2003 - Vojská USA prvýkrát vnikli do palácov Saddáma Husajna v Bagdade. Pri raketovom útoku pri Bagdade zahynul redaktor nemeckého magazínu Focus Christian Liebig.
8. apríla 2003 - Po zásahu americkými raketami prišli o život traja ďalší reportéri, dvaja z nich v bagdadskom hoteli Palestína, kde boli ubytovaní zahraniční novinári. Bush a britský premiér Tony Blair prisúdili OSN dôležitú úlohu pri povojnovej rekonštrukcii Iraku.
9. apríla 2003 - Na konci tretieho týždňa vojny strácal Saddám Husajn, ktorý sa skrýval na neznámom mieste, úplne kontrolu nad Bagdadom. Z okrajových štvrtí prišli správy o plienení a aktoch pomsty medzi Iračanmi. V centre Iraku americkí vojaci zvalili šesťmetrovú Husajnovu sochu.
1. mája 2003 - USA ukončili vojenské operácie v Iraku.
14. augusta 2003 - Bezpečnostná rada OSN na hlasovaní prijala novú rezolúciu o Iraku. Pomerom hlasov 14:0 schválila dokument, ktorým víta vytvorenie vládnej rady v Iraku a zároveň zriaďuje v krajine oficiálnu misiu OSN.
15. decembra 2011 - Armáda Spojených štátov oficiálne ukončila vojnu v Iraku, keď na slávnosti na medzinárodnom letisku v Bagdade stiahla a zbalila vojenskú vlajku.
