BRATISLAVA - Od začiatku budúceho roka sa znížená 10-percentná sadzba dane z pridanej hodnoty rozšíri na ďalšie potraviny. Pôjde len o zdravé potraviny, ako sú mliečne výrobky, ovocie a zelenina dopestovateľné na Slovensku, ovocné a zeleninové šťavy, či med a rožky.
Nižšia sadzba dane sa nebude vzťahovať na alkoholické nápoje, čokoládové aj nečokoládové cukrovinky, cukrárenské výrobky, výživové doplnky, aditíva a arómy. Vyplýva to z novely zákona o DPH od poslancov za SNS, ktorú vo štvrtok schválil parlament. Opatrenie bude stáť štátny rozpočet ročne 65 miliónov eur.
Čítajte aj: EXKLUZÍVNE Sulík robí poriadok v strane! Veľký návrat Nicholsonovej
Od januára budúceho roka tak pribudnú k potravinám so zníženou 10-percentnou DPH cmar, kyslé mlieko, smotana, jogurt, kefír a ostatné fermentované alebo acidofilné mlieko. Nižšia sadzba dane sa bude vzťahovať aj na orechy, kakao, syry, tvaroh, ovčiu bryndzu, prírodný med, zemiaky, rajčiaky, cibuľu, šalotku, cesnak, pór a ostatnú cibuľovú zeleninu, kapustu, karfiol, kaleráb, kel, hlávkový šalát, čakanku, uhorky šalátové a nakladačky. Rovnako tak aj na strukoviny, jablká, hrušky, duly, čerstvý chlieb, sladké pečivo, koláče, sušienky a ostatné pekárske výrobky, oblátky, či ovocné a zeleninové šťavy bez pridaného cukru.
Koaličný kompromis
"Mali sme záujem znížiť DPH na všetky potraviny od roku 2020. Dopad na štátny rozpočet by však bol viac ako 100 miliónov eur. Pristúpili sme ku koaličnému kompromisu a vybrali sme napokon cez pozmeňujúci návrh len zdravé potraviny. Tým sme dopad na štátny rozpočet znížili na 65 mil. eur ročne. Na niektoré potraviny bola DPH znížená už predtým, týmto návrhom chceme ešte viac podporiť domácich producentov," uviedla v stredu v pléne parlamentu poslankyňa Eva Antošová zo SNS.
Ambície SNS
Už v roku 2016 sa znížila sadzba DPH na vybrané druhy potravín z 20 % na 10 %. Išlo napríklad o mäso z hovädzích zvierat, z domácich svíň, mäso z oviec alebo kôz, mäso a jedlé droby z domácej hydiny, mäso a jedlé droby z domácich králikov, sladkovodné ryby okrem ozdobných rýb, rybie filé a ostatné rybie mäso zo sladkovodných rýb, mlieko, maslo a čerstvý chlieb.
Ambíciou SNS je naďalej bojovať za to, aby znížená DPH bola na všetky potraviny. "Sľubujeme, že akonáhle to politická situácia a najmä rozpočet dovolí, tak budeme v tejto ambícii pokračovať," dodala Eva Antošová. Určite však SNS nebude podľa Antošovej podporovať zníženie DPH na cukrovinky a cukrárenské výrobky, na sladené nápoje a alkohol.
Očakávania národniarov
Koaličná strana SNS očakáva, že znížením dane z pridanej hodnoty na vybrané potraviny sa znížia aj ich ceny v obchodoch. Predseda SNS Andrej Danko zároveň uviedol, že "ide o prvý skúšobný balík" a nevylúčil ďalšie snahy o zníženie dane na potraviny.
Slovensko má v porovnaní s Talianskom, Rakúskom, Slovinskom a Španielskom podľa Danka oveľa vyššiu DPH na potraviny ako tieto štáty. "Znižovanie DPH na potraviny má preto svoje opodstatnenie. Mať 20 % DPH na potraviny znamená, že sú predražované potraviny nielen pri nákupe, ale aj v reštauračných zariadeniach," podotkol Danko.
Príspevok na rekreáciu zamestnancov
Povinnosť poskytnúť príspevok na rekreáciu, teda rekreačný poukaz, by sa mala rozšíriť na všetkých zamestnávateľov. Nárok na tento príspevok tak má mať každý zamestnanec, ktorý vo firme odpracoval najmenej 24 mesiacov. Nemal by sa pritom brať ohľad na počet zamestnancov. Novelu Zákonníka práce z dielne poslancov SNS vo štvrtok posunuli poslanci do druhého čítania.
S účinnosťou od 1. januára 2019 bol zavedený inštitút príspevku na rekreáciu zamestnancov. Príspevok je vo výške 55 % oprávnených nákladov, maximálne do sumy 275 eur ročne. Povinnosť poskytovať zamestnancom tento príspevok majú v súčasnosti len firmy s viac ako 49 zamestnancami. Pre zamestnávateľov so 49 zamestnancami a menej je možnosť poskytnúť rekreačný poukaz dobrovoľná. Túto podmienku chcú národniari zmeniť.
Poslanci uvádzajú, že zaznamenali záujem o využitie príspevku na rekreáciu aj u tých zamestnancov, ktorým ho ich zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť a vnímajú vzniknutú nerovnosť medzi jednotlivými zamestnancami na základe počtu zamestnancov vo firme. Podmienka odpracovaných rokov u zamestnávateľa by mala zostať zachovaná.
Účinnosť návrhu zákona navrhujú poslanci od 1. januára 2021. Dôvodom sú finančné dosahy tohto rozšírenia a poskytnutie dostatočnej časovej prípravy zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú menej ako 50 zamestnancov.
Zverejňovanie dlžníkov
Spôsob zverejňovania údajov o dlžníkoch na úhradách v bytovom dome by sa mal sprehľadniť. Počíta s tým novela zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov poslanca Petra Pamulu zo SNS, ktorú vo štvrtok posunul parlament do druhého čítania.
Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je účinný už 25 rokov a podľa Pamulu prešiel mnohými novelizáciami. "Aktuálne sa väčšina jeho paragrafov venuje správe bytového fondu, ktorej úprava nie je stále ucelená v jednom všeobecnom právnom predpise. Aj keď uvedený zákon prešiel rozsiahlou zmenou, nevyriešil mnohé v praxi sa objavujúce problémy. Navrhované zmeny sledujú snahu vyriešiť spoločensky nežiadúce otázky pri výkone správy bytového fondu a prispieť k zdravej finančnej kondícii bytových domov na Slovensku," priblížil Pamula.
Novela má prispieť k zjednodušeniu a sprehľadneniu spôsobu zverejňovania údajov o dlžníkoch na úhradách v bytovom dome. "Zároveň sa pri zákonnom záložnom práve zavádza jednotné rovné pravidlo postavené na porušení povinnosti vlastníka uhradiť preddavky za aspoň pätnásť mesiacov, pričom nemusí ísť o porušenie povinnosti pätnásť mesiacov za sebou," doplnil Pamula.
Nárok na 5-týždňovú dovolenku
Nárok na dlhšiu dovolenku o jeden týždeň by mali mať aj zamestnanci, ktorí nedovŕšili 33 rokov a trvalo sa starajú o dieťa. Navrhujú to poslanci koaličnej SNS Tibor Jančula a Magdaléna Kuciaňová v novele Zákonníka práce, ktorú vo štvrtok posunul parlament do druhého čítania.
V súčasnosti Zákonník práce určuje základnú výmeru dovolenky pre zamestnanca na najmenej štyri týždne. Ak však do konca kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov, má nárok na päťtýždňovú dovolenku.
Poslanci navrhujú zvýšiť dĺžku základnej výmery dovolenky na päť týždňov aj pre zamestnancov, ktorí nedovŕšili 33 rokov, ale trvalo sa starajú o dieťa. "To je v súčasnosti už platným sociálnym štandardom pre zamestnancov aj v iných členských štátoch Európskej únie, ako aj platným zamestnaneckým zvýhodnením u mnohých zamestnancov v Slovenskej republike," tvrdia poslanci.
Táto zmena by podľa nich mala pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, samotnú výchovu detí, ale aj na cestovný ruch. Novela Zákonníka práce by mala nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2020.
Spôsob výpočtu minimálneho dôchodku sa má upraviť
Spôsob výpočtu minimálneho dôchodku na Slovensku sa má zmeniť. Parlament posunul do druhého čítania novelu zákona o sociálnom poistení z dielne poslancov koaličnej SNS. Novelou chcú docieliť, aby dochádzalo k rýchlejšiemu medziročnému rastu tejto dôchodkovej dávky.
Poslanci navrhujú základnú sumu minimálneho dôchodku naviazať namiesto určeného percenta sumy životného minima pre jednu osobu na určené percento sumy priemernej mzdy vyplývajúcej z hospodárstva SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza danému kalendárnemu roku. "Predpokladá sa, že z dlhodobého hľadiska bude táto hodnota hodnovernejšie zodpovedať základným príjmovým potrebám poberateľov minimálneho dôchodku," očakávajú poslanci.
Inštitút minimálneho dôchodku v súčasnosti zabezpečuje poistencovi, ktorý aspoň počas 30 rokov svojho pracovného života vykonával zárobkovú činnosť a odvádzal poistné na dôchodkové poistenie v kvalifikovanej výške, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi.
Poslanci SNS chcú, aby inštitút minimálneho dôchodku pre takýchto poistencov bol zabezpečený vo väčšej miere ako tesne nad hranicou hmotnej núdze. "Poberatelia tejto dôchodkovej dávky väčšinou nemajú žiadne iné príjmy ani vlastné úspory, preto je nutné, aby im aj výlučne minimálny dôchodok zabezpečoval dôstojný život počas ich staroby," tvrdia poslanci.
Návrh poslancov
V súčasnosti je základný minimálny dôchodok stanovený ako 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Poslanci navrhujú stanoviť základný minimálny dôchodok ako 33 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve. "V dôsledku tejto zmeny budú mať všetci poberatelia minimálneho dôchodku okamžite od nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona v roku 2021 vyplácanú vyššiu dôchodkovú dávku, ako by mali v prípade zachovania pôvodného spôsobu výpočtu základného minimálneho dôchodku," tvrdia poslanci.
Mechanizmus zvyšovania základného minimálneho dôchodku zostáva v nezmenenej podobe zachovaný. "To znamená, že u poberateľov minimálneho dôchodku s vyšším počtom získaných (kvalifikovaných) rokov dôchodkového poistenia bude ďalej dochádzať k zvyšovaniu aj tejto vyššej sumy základného minimálneho dôchodku o 2 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu za každý ďalší kvalifikovaný rok obdobia dôchodkového poistenia a 3 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu za každý ďalší kvalifikovaný rok obdobia dôchodkového poistenia po získaní obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 39 rokov," doplnili poslanci.
Čítajte aj: Dôchodkový automat sa zruší, penzijný vek bude uvedený priamo v zákone
Návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy v dôsledku zvýšenia výdavkov zo štátneho rozpočtu na vyššie dávky minimálneho dôchodku. "Zároveň sa v dôsledku rýchlejšieho medziročného zvyšovania sumy minimálneho dôchodku môže zvýšiť počet osôb spadajúcich do kategórie poberateľov minimálneho dôchodku," očakávajú poslanci SNS. Upozorňujú však na pozitívne sociálne vplyvy. "Predpokladá sa pozitívny vplyv na hospodárenie poberateľov minimálneho dôchodku z dôvodu zvýšenia ich pravidelného disponibilného príjmu," dodali poslanci.
Deň pamiatky obetí komunistického režimu
Deň pamiatky obetí komunistického režimu nebude novým pamätným dňom. Poslanci parlamentu odmietli novelu zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z dielne opozičnej SaS. Tá chcela, aby si tento pamätný deň Slovensko pripomínalo 27. júna.
Dátum je podľa predkladateľov symbolický, v tento deň v roku 1950 popravili v Prahe prvé obete komunistických politických procesov, medzi nimi aj Miladu Horákovú, ako ich jedinú ženskú obeť. "Obete komunistického totalitného režimu nesmú zostať zabudnuté. Obzvlášť v roku 30. výročia pádu tohto režimu považujeme za nevyhnutné, si ich aspoň takto symbolicky pripomenúť," argumentovali predkladatelia.
Plénum odmietlo balík noviel SaS
Parlament odmietol balík opatrení z dielne opozičnej strany SaS, ktorým chceli uľahčiť život motoristom. Poslanci navrhovali úpravu pri ročnej diaľničnej známke, ktorá podľa nich mala platiť celých 365 dní. Ďalším navrhovaným opatrením bolo tiež zrušenie nálepiek o absolvovaní technickej a emisnej kontroly či zavedenie možnosti "prenositeľnosti" tabuľky s evidenčným číslom vozidla zo starého motorového vozidla toho istého majiteľa na jeho nové motorové vozidlo.
Parlament odmietol aj ich ďalšiu novelu zákona o správnych poplatkoch, ktorým chceli dosiahnuť to, aby poplatok za registráciu auta odzrkadľoval administratívne náklady na prácu úradníka, ktorý úkon vykonáva. Predloženým návrhom sa súčasná, diferencovaná výška registračného poplatku pri prepise motorového vozidla, mala nahradiť jednotnou sumou, a to 33 eur. Poslanci SaS tiež navrhovali zníženie daní z motorových vozidiel pre nákladné vozidlá nad 3,5 tony. Aj tento návrh však parlament odmietol.
Predmet miestneho poplatku za rozvoj by sa mal upraviť
Miestny poplatok za rozvoj by sa mal upraviť. Parlament posunul do druhého čítania novelu zákona z dielne koaličných poslancov Mosta-Híd Petra Antala a Irén Sárközy, ktorí zmeny navrhujú na základe požiadaviek aplikačnej praxe a podnetov miest a obcí.
Miestny poplatok za rozvoj bol zavedený od roku 2016 ako fakultatívny a schválený bol ako poslanecký návrh. "Niektoré ustanovenia zákona aj z dôvodu nejednotnej aplikácie v súčasnosti pripúšťajú rozdielny výklad. S cieľom zabezpečenia nápravy týchto nedostatkov sa v predloženom materiáli navrhujú viaceré úpravy, týkajúce sa miestneho poplatku za rozvoj," priblížil Antal.
Novela školského zákona
Poslanci parlamentu vo štvrtok odmietli novelu školského zákona, ktorou chceli poslanci za Most-Híd definovať pojem národnostná škola. Poslanci chceli, aby sa určili zariadenia, ktoré by patrili do tejto kategórie.
"V školskom zákone sa doteraz nevenovala dostatočná pozornosť konkrétnym špecifickým potrebám škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín," tvrdili predkladatelia s tým, že zákon sa len čiastočne v niektorých ustanoveniach zmieňuje o parciálnych problémoch, ktoré sa môžu pri tomto type škôl vyskytnúť.
Poslanci poukazovali na to, že zákon zatiaľ neobsahuje komplexnú úpravu podmienok výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín. Novelou chceli tento nedostatok odstrániť. Cieľom ich návrhu bolo vytvorenie komplexného rámca fungovania národnostného školstva a vymedzenie osobitostí, ktorými by sa tieto inštitúcie vyznačovali a líšili od ostatných škôl.
