BRATISLAVA - Ministerka Martina Lubyová patrí k tým šikovnejším, ktorí šéfovali rezortu školstva, no napriek tomu bola len kozmetickou ministerkou. Povedal to Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov (SKU).
Komora má k pôsobeniu Lubyovej viacero výhrad. Ministerka pripomína, že má ešte pol roka na poste pred sebou a chcela by presadiť ďalšie zmeny. Podľa nej sa viaceré systémové zmeny presadiť podarilo. „Je schopnejšia myslením, strategickým premýšľaním, bola pre nás aj veľkou nádejou, keď nastúpila. Mysleli sme si, že to bude naozaj odborník, vedec. Bohužiaľ, situácia je taká, že je jedným z mála ministrov, ktorí takmer vôbec nerokovali s organizáciami,čo majú iný názor ako ministerstvo, a to je úplný nonsens. Ministerka ani raz so Slovenskou komorou učiteľov nerokovala. Bola to skôr studená vojna z jej strany, učiteľské organizácie ignorovala, komunikovala len s organizáciami, ktoré s ňou boli nejakým spôsobom ideovo narovnako a v podstate nič nepresadila. Len sa zapísala do zoznamu, do tej istej vlny ministrovania, ako sme svedkami za posledných 30 rokov. V podstate nepresadla nič zásadné. Bola len kozmetickou ministerkou, urobila len kozmetické úpravy,“ povedal Križo.
Dokument Učiace sa Slovensko – Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania, pripomienkovaním ktorého strávili tisíce učiteľov a riaditeľov stovky hodín a našli akú-takú zhodu, hodila ministerka do koša. Nepodarilo sa jej presadiť principiálne kroky. Takto zhodnotila doterajšie pôsobenie šéfky rezortu komora učiteľov. Na stanovisku sa podieľali viacerí učitelia, poskytla ho viceprezidentka SKU Soňa Puterková. Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania je podľa komory len pekne napísaná excelová tabuľka, plná úloh pre novú vládu. Časť, ktorá sa týka tejto vlády, sú len málo ambiciózne úpravy a o skutočnom prínose nemôže byť reč, tvrdí komora.
Dlhodobo problematickou témou sú platy učiteľov. Podľa ministerky platy učiteľov stúpli za jej pôsobenia najviac v histórii. „Platy učiteľov síce percentuálne stúpali vďaka tlaku a štrajku učiteľov viac ako v minulosti, ale určite nemožno hovoriť o žiadnom úspechu," tvrdí komora. „Sedempercentný rast v národnom hospodárstve v posledných rokoch znamená, že platy učiteľov sa v skutočnosti zvyšujú len o kozmetické tri percentá". Podľa komory tak nemožno hovoriť o motivačných sumách, ktoré by prilákali mladých učiteľov do školstva a udržali tých najlepších, čo bude mať za následok znižovanie kvality vzdelávania.
Učitelia vyratúvajú ďalšie nedostatky, oblasť inkluzívneho vzdelávania je podľa nich bez dostatočnej podpory od štátu. „Pokiaľ ide o odborné tímy v školách, asistentov učiteľa, kariérne poradenstvo, sociálno-patologické javy, možno stav hodnotiť ako dezolátny, s následkami na ekonomické ukazovatele, ako aj sociálne a spoločenské. Nedostatok odborníkov v školách zhoršuje klímu škôl a následnú kvalitu vzdelávania. Eurofondové projekty riešia situáciu v malom percente škôl, chýbajú systémové a udržateľné opatrenia,“ objasňuje svoj postoj komora.
Podľa komory sa minuli ďalšie milióny na dotlač zlých učebníc, ktoré sa v školách nebudú používať, trh učebníc stále nie je otvorený. „Zvyšovanie participácie, decentralizácie a demokratizácie škôl, znižovanie mobbingu a šikanovania v školách sme nezaznamenali. Nijaké legislatívne ani systémové zmeny sa neudiali. Formálna, nič nehovoriaca smernica o šikanovaní, stále nie je pripravený kvalitný a stručný Etický kódex, neschopnosť presadiť zmeny v zákone o pedagogických a odborných zamestnancoch na podporu demokracie v školách,“ pokračuje vo výpočte SKU.
Nový zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch z tohto roku považuje komora len za štylisticky prerobenú verziu predchádzajúceho zákona z roku 2009. „Nie je tam nič inovatívne, zákon je akási ošklbaná sliepka," tvrdí. Stále formálne je podľa komory aj čerpanie eurofondov. Predkladané projekty sú podľa nej neodborné, neprínosné pre prax, slúžia skôr na udržanie nefunkčných priamo riadených organizácií. Povinné predškolské vzdelávanie, ktoré "sa populisticky zaviedlo v závere volebného obdobia", síce predkladá dobrý úmysel, ale bez dostatočného finančného a personálneho krytia. Namiesto systémových riešení sa podľa komory mrhá peniazmi na nesystémové populistické balíčky, ako sú „obedy zadarmo, ktoré vlastne ani nie sú zadarmo, lyžiarske výcviky, školy v prírode, rekreačné poukazy a iné", uvádza komora.
Lubyovú viackrát kritizovala aj opozícia. Kritiku z radov opozície chápe ministerka ako ich politickú úlohu, ktorú si musia plniť. K výhradám učiteľov ako jeden z argumentov uviedla v súhrne až 36-percentné zvýšenie miezd učiteľov medzi septembrom 2016 a januárom 2020. Učitelia sú podľa nej víťazmi v rámci celej štátnej a verejnej správy, pokiaľ ide o zvyšovanie miezd v tomto volebnom období a verí, že to pocítili. Okrem iného spomenula zákonnú ochranu učiteľov pred sociálno-patologickým správaním zo strany rodičov, žiakov a verejnosti. „Bola to ťažká práca, zatiaľ by som to neuzatvárala, lebo máme pred sebou ešte pol roka, za ktorý by sme chceli urobiť ďalšie zmeny. Ale myslím si, že sme sa maximálne snažili vyriešiť mnohé systémové problémy, nastaviť mnohé veci nanovo, aby bola spravodlivosť, aby boli transparentné mechanizmy, a popritom všetkom naozaj sme veľmi dbali na sociálny aspekt, aby sa učiteľom čo najviac zvýšili platy, aby boli motivovaní ísť do školstva,“ povedala Martina Lubyová. Pôsobenie ministerky na pozícii šéfky rezortu sa skončí začiatkom budúceho roka, parlamentné voľby budú pravdepodobne 29. februára 2020.
