BRATISLAVA - Za posledné štyri roky sú z platov vo verejnej správe najrýchlejšie rastúcou položkou platy učiteľov.
„Hlavnou zložkou Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania je to, aby sa učiteľ dostal do centra záujmu spoločnosti a aby sa učiteľská profesia stala atraktívnou z hľadiska platu, aj z hľadiska spoločenského statusu. Významnou zložkou tohto plánu je aj zvyšovanie platov učiteľov, lebo za kvalitu je treba platiť,“ povedala v diskusii na Tablet.TV ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS).
Dodala, že za jeden zo vzorov pri vypracovávaní Národného programu si vzali fínsku vzdelávaciu sústavu. „Za obdobie troch rokov a štyroch mesiacov sa platy zvýšili o 36 percent. Aritmeticky je to 32 percent, ale keďže vždy zvyšujete už z vyššieho základu, tak je to 36 percent,“ uviedla. „Neexistuje, že by priemerná mzda v národnom hospodárstve rástla týmto tempom,“ dodala v reakcii na štatistiky mimovládnej organizácie Slovenská komora učiteľov, podľa ktorej mal rast učiteľských platov v posledných rokoch iba kopírovať rast priemernej mzdy.
„Inštitút vzdelávacej politiky nám vypracoval analýzu, na časových radoch očistených o infláciu ukázali porovnanie za uplynulých osem rokov, od roku 2012 do roku 2020, bol nárast priemernej mzdy v národnom hospodárstve, očistený o infláciu, 28 percent. U učiteľov 62 percent, rozdiel je viac ako dvojnásobný,“ tvrdí ministerka.
„Všetkým stúpli platy o desať percent od 1. januára 2019, začínajúcim pedagógom stúpli platy od 1. septembra a potom opäť všetkým vrátane začínajúcich pedagógov stúpnu platy od 1. januára 2020 opäť o desať percent. Od 1. januára 2020 je plat začínajúceho pedagóga základnej alebo strednej školy v hrubom 1001 eur. A to je nástupný plat bez príplatkov, ktoré si dokážu získať,“ zhrnula ministerka. Zároveň dodala, že pedagógom ostala možnosť zvýšiť si príjem aj prostredníctvom kreditných príplatkov.
Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania považuje ministerka za jeden z najdôležitejších výsledkov rezortu pod jej vedením. „Bol prijatý na úrovni vlády ako desaťročný strategický rozvojový dokument, s konkrétnym akčným plánom, úlohami a rozpočtami. Dúfam, že sa aj v budúcnosti bude pokračovať v jeho realizácii. Rôzne vlády si to môžu upravovať podľa seba, ale minimálne majú plán, ktorý je narozpočtovaný, sú tam smerné čísla a budú vedieť, čo to spraví, ak to budú korigovať jedným alebo druhým smerom.“
Rezort prijal aj množstvo novej legislatívy, napríklad nový zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch. „Ide tu o zlepšovanie prostredia, v ktorom pedagógovia pracujú. Zaviedli sme historicky prvýkrát ochranu pred prejavmi sociálno-patologického správania,“ vysvetľuje Lubyová. Rezort sa pod jej vedením tiež snažil viac prepojiť vzdelávanie s praxou. „Máme zdvojnásobené číslo študentov v duálnom systéme,“ poznamenala ministerka.
V roku 2021 vstúpi na Slovensku do platnosti povinnosť všetkých detí absolvovať aspoň jeden rok materskej školy. „V zaškolenosti detí pred tým, ako nastúpia do základnej školy, veľmi zaostávame za priemerom Európskej únie. V štatistike, koľko detí od veku štyri roky po vek nástupu na základnú školu sa nachádza v materských školách, je priemer Európskej únie 97 percent, na Slovensku je to 78,“ ozrejmila.
Na to, aby mestá a obce kapacitne novú povinnosť zvládli bez toho, aby päťročné deti vytláčali z materských škôl tie mladšie, majú dva roky. Podľa ministerky je to reálne. „Do dvoch rokov by to táto kapacita mala zvládnuť, preto je aj v zákone dvojročný odklad účinnosti, do roku 2021. Ale na túto kapacitu nemá ministerstvo priamy vplyv, lebo materské a základné školy patria do pôsobnosti samospráv,“ upozornila.
Za dôležitý výsledok práce rezortu považuje ministerka aj dofinancovanie športu. „Ešte nikdy nebolo také masívne financovanie športu a najmä športovej infraštruktúry. Zákon o fonde na podporu športu dofinancováva šport vo výške dvadsať miliónov ročne,“ uzavrela ministerka.
